Architekti na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) rozšírili svoju pedagogickú činnosť aj o počítačové experimenty a umelú inteligenciu. Pri svojej práci používajú nástroje, pomocou ktorých vytvárajú modely moderných, až futuristických stavieb.
Študent Architektonickej tvorby na VŠVU Jakub použil umelú inteligenciu na vytvorenie špekulatívneho návrhu vertikálneho mesta. Zadal softvéru textový príkaz na vytvorenie mesta.
„Postup spočíval v tom, že som si vytvoril nejaký abstraktný vzor, ktorý som v tej umelej inteligencii prekonvertoval do nejakej architektúry,“ vysvetlil študent Jakub.
Obrazy vytvorené pomocou umelej inteligencie tak Jakub pretransformoval do konkrétnych modelov. ,,Mal som nejakú víziu a očakávania, ale v istých momentoch sa to nedarilo. No bolo to ešte lepšie, lebo ma dokázala umelá inteligencia prekvapiť,“ dodal.
Využitiu umelej inteligencie na pedagogickú činnosť sa venovala redaktorka RTVS Andrea Šuvadová:
Študentov v Ateliéri architektúry kombinovať realitu s umelou inteligenciou učia oceňovaní slovenskí architekti.
„Spolu so študentami sa snažíme vytvoriť z tejto možnosti, potenciálov rýchlosti a odvážnosti, niečo, čo nazývame ako architektonická tvorba. Ako robiť na základe umelej inteligencie rozhodnutia, ako sa dostať k priestorovým objektom, ktoré majú architektonické kvality a neskôr sa stávajú architektúrou,“ vysvetlil vedúci Ateliéru architektúry na VŠVU Vít Halada.
Premýšľanie o architektúre inak
„Tieto nástroje nám umožňujú rozmýšľať inak o architektúre a skrátiť ten proces. Tiež aj premýšľať v takých súvislostiach, ktoré by nám nenapadli. To je na tom zaujímavé,“ dodal pedagóg Ateliéru architektúry na VŠVU Benjamín Brádňanský.
Vývoj umelej inteligencie v umení je schopnosť vykonávať úlohy, ktoré si inak vyžadujú ľudskú inteligenciu, vizuálne vnímanie či rozhodovanie.
„Je to na úrovni malého dieťaťa, ktorému chýba veľmi veľa nadstavieb. No to dieťa je na druhej strane génius. Dokáže nakresliť veci, ktoré by sme my kreslili mesiace, a to za niekoľko sekúnd,“ vysvetlil Brádňanský.
