Veľkonočné sviatky preveria a prevetrajú peňaženky Slovákov. Po sviatkoch bude mať podľa Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) viac ako tretina všetkých Slovákov problém, ako dofinancovať základné životné potreby ako napríklad potraviny či lieky.
„V rámci semafora chudoby slovenských domácností má 62 % všetkých Slovákov čistý mesačný príjem do 800 eur. Je to v kumulatíve viac ako 3,4 milióna Slovákov,“ uviedol Martin Halás z IVRA.
Takýto Slovák si môže v roku 2023 dovoliť mesačne minúť na potraviny 190 eur, čo je denne 6,34 eur.
Jedna tretina Slovákov má pritom čistý mesačný príjem iba do 600 eur. To na potraviny predstavuje 143 eur mesačne, teda 4,76 eur denne. V rámci cien potravín, ktoré sú aktuálne na vrchole bude mať preto väčšina týchto domácností obrovský problém, ako si dofinancovať zvyšok mesiaca apríl 2023.
Problémom Slovákov sú pritom okrem vysokých cien potravín, energií či palív najmä nízke príjmy, ktorých štruktúra má najmä regionálny charakter. Najviac postihnutí sú nízkymi príjmami obyvatelia prešovského, ale aj košického či banskobystrického kraja, priemer dorovnáva bratislavský kraj.
Sviatky pôstu a uťahovania opaskov
Veľkonočné sviatky tak budú pre väčšinu Slovákov skôr sviatkami pôstu a uťahovania opaskov. Ťažkosti najviac postihnú najmä jednorodičovské domácnosti, rodiny s viacerými deťmi, seniori a zdravotne ťažko postihnutí Slováci.
Seniori si za priemerný dôchodok 575 eur (600-tisíc seniorov) môžu dovoliť v rámci spotrebného koša minúť mesačne iba 157 eur, čo je 5,22 eur denne. Zdravotne ťažko postihnutí si za priemerný invalidný dôchodok 335 eur môžu dovoliť minúť iba 91 eur mesačne čo je iba 3,04 eur denne (130-tisíc ZŤP).
„Všetci títo Slováci budú musieť na veľkonočných nákupoch extrémne šetriť. Užijú si ich skôr v duševnej rovine ako v hojnosti jedla. Slovensko má pritom dlhodobo problém s paritou kúpnej sily. Sme na posledných priečkach krajín EÚ v pomere koľko si vedia Slováci kúpiť za svoje príjmy,“ uzavrel Halás.
