Izraelskí vedci zistili, že rastliny vydávajú zvuky najmä v stresových situáciách, ako je napríklad nedostatok vlahy. Rôzne druhy hovoria rôznymi „jazykmi“, ale ľudský sluch túto reč nedokáže zachytiť. S odvolaním sa na štúdiu uverejnenú v prestížnom časopise Cell o tom informoval spravodajský web The Times of Israel.
Podľa predchádzajúcich vedeckých zistení rastliny pri strese komunikujú rôznymi spôsobmi. Môžu sa fyzicky zmeniť, napríklad zvädnutím a zmenou farby listov. Môžu sa zmeniť na horké, aby odradili bylinožravce, alebo môžu vydávať pachy, aby iným rastlinám oznámili, že sú pod útokom, napríklad hmyzu.
V jednej nedávnej štúdii sa zistilo, že rastliny môžu reagovať na zvuk napríklad zvýšením koncentrácie cukru v nektári, aby prilákali opeľovače bzučiace v blízkosti.
Ľudský sluch zvuky nedokáže zachytiť
Štúdia vedcov z Tel Avivskej univerzity je však prvou, ktorá zaznamenáva a klasifikuje zvuky rastlín v strese. Ukázalo sa, že rastliny „hovoria“ praskaním, ktoré znie trochu ako pukanie pukancov. Zvuky vydávajú s hlasitosťou podobnou ľudskej reči, ale s vysokou frekvenciou, ktorú ľudský sluch nedokáže zachytiť.
„Vyriešili sme veľmi starý vedecký spor. Dokázali sme, že rastliny vydávajú zvuky!“ povedala spoluautorka štúdie profesorka Lilach Hadanyová. „Naše zistenia naznačujú, že svet okolo nás je plný zvukov rastlín a že tieto zvuky obsahujú informácie. Napríklad o nedostatku vody alebo zranení. Predpokladáme, že v prírode zvuky vydávané rastlinami zachytávajú tvory v prostredí, ako sú netopiere, hlodavce, rôzny hmyz a možno aj iné rastliny, ktoré počujú vysoké frekvencie a vyvodzujú z nich príslušné informácie,“ dodala.
Hadanyová však uviedla, že tieto zistenia by mohli byť prínosom aj pre poľnohospodárstvo. Ak by viedli k výrobe senzorov, ktoré by dokázali zachytiť zvuky a sprostredkovať tak informáciu, že rastlina potrebuje zaliať. „Idylické pole s kvetmi môže byť zjavne dosť hlučné miesto. Lenže my tie zvuky nepočujeme,“ skonštatovala.
Sledovali aj vizuálne zmeny rastlín
Výskumný tím zaznamenal ultrazvuk vysielaný rastlinami paradajok a tabaku, ktoré nedostávali dostatok vlahy, boli orezané alebo sa s nimi nič nedialo. Rastliny sa nahrávali v tichej akustickej komore aj v hlučnom skleníku.
Sledovali sa aj vizuálne zmeny na rastlinách. Modely strojového učenia vyškolili tak, aby zodpovedali zvukom rôznych druhov rastlín a rôznym stresom, ktorým ich vystavili.
Nestresované rastliny vydávali v priemere menej ako jeden zvuk za hodinu, zatiaľ čo poranené a vädnúce rastliny vydávali desiatky zvukov každú hodinu. Neskôr sa experiment rozšíril na ďalšie druhy rastlín vrátane pšenice, kukurice a kaktusov.
Vedci sa domnievajú, že zvuky môžu aspoň čiastočne súvisieť s tvorbou dutín v stonke. Keď je rastlina vystavená stresu, v xyléme – komplexe drobných trubičiek, ktoré prenášajú vodu a rozpustené látky z koreňov do stonky a listov – sa môžu tvoriť, rozpínať a rúcať vzduchové bubliny.
Vypočujte si zvuky, ktoré vystresované rastliny vydávajú, v priloženom videu:
