Líderka bieloruskej exilovej opozície Sviatlana Cichanovská pricestovala na Slovensko v rámci bezpečnostnej konferencie Globsec. Pred tromi rokmi bieloruský režim zatkol jej manžela, youtubera a aktivistu Sergeja Cichanovského, ktorý sa v prezidentských voľbách plánoval postaviť autoritárskemu lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi.
Ako hovorí v rozhovore, posledné mesiace o ňom nemá žiadne informácie, pretože režim ho, podobne ako iných politických väzňov, drží v komunikačnej izolácii.
So Sviatlanou Cichanovskou sa na Globsecu rozprávala redaktorka Rádia Slovensko Katarína Chovančáková:
Alexandr Lukašenko minulý týždeň oznámil, že ruské jadrové zbrane už dorazili do Bieloruska. Čo to znamená pre Bielorusko a miestnych ľudí?
Pokiaľ viem, jadrové zbrane ešte nie sú umiestnené v Bielorusku. Nelegitímne zvolený Lukašenko a Vladimir Putin však o tom uzavreli dohodu. Je to v rozpore s našou ústavou a proti vôli bieloruského ľudu.
Bielorusi zažili nehodu v Černobyle na vlastnej koži. Vieme, čo to znamená jadrová katastrofa. Lukašenko cez propagandu vysvetľuje, že to bude naša ochrana, ktorá ochráni našu krajinu pred nepriateľmi. Tými sú podľa neho Ukrajina, Poľsko, Litva a ďalšie demokratické krajiny.
Nebude to ochrana, bude to možný cieľ pre protiútok proti Bielorusku. Takže, samozrejme, bieloruský ľud je veľmi znepokojený týmto problémom. Musíme spolu s medzinárodnou komunitou urobiť všetko pre to, aby sme zabránili ich umiestneniu. Následky budú totiž nepredvídateľné.
Prečo podľa vás Lukašenko súhlasil s tým, že dovolí umiestniť jadrové zbrane do Bieloruska, keď Moskva už dopredu avizovala, že ich Minsk nebude môcť použiť?
To je Lukašenkov sen vlastniť jadrové zbrane. A verte mi, ak tieto jadrové zbrane naozaj prídu, vypukne boj medzi Lukašenkom a Kremľom o to, kto bude skutočne ovládať ten červený gombík.
Ale ja si myslím, že Lukašenko nebude vlastniť jadrový kufrík. Bude to mať pod kontrolou Kremeľ, ktorý si týmto zabezpečí prítomnosť v našej krajine na mnoho desaťročí dopredu. Aj po demokratických zmenách v krajine by bolo ťažké zbaviť sa týchto jadrových zbraní. A toto predĺži ruskú vojenskú prítomnosť v Bielorusku.
Dlho sa špekuluje o tom, či sa Bielorusko zapojí do vojny na Ukrajine, no doteraz sa tak nestalo. Prečo?
Bieloruský ľud je na strane Ukrajincov, nepodporuje vojnu. Podľa prieskumov je 86 percent Bielorusov proti účasti Minsku vo vojne. Hneď na začiatku konfliktu sa Lukašenko stal spolupáchateľom Putina. Poskytol mu naše územie a infraštruktúru, aby pomohol Rusom napadnúť Ukrajinu. Lukašenko vie, že Bielorusi sú na strane Ukrajincov.
Bieloruská armáda, aj keby dostala rozkaz, prejde na druhú stranu, pretože nebude bojovať proti Ukrajincom. My máme veľmi podobnú mentalitu ako Ukrajinci. Nemáme imperiálne ambície ako Rusi a Ukrajina je pre nás veľmi blízky národ. Lukašenko toto vie a myslím si, že je to práve bieloruský národ, ktorý zabránil tomu, aby Lukašenko vydal tento rozkaz.
Okrem Ruska zavádza Západ sankcie aj proti Bielorusku. Myslíte si, že vyvíjajú efektívny tlak na Lukašenkov režim?
Sankcie sú uvalené na režim za zločiny páchané proti Bielorusom, za únos lietadla, za umelo vyvolanú migračnú krízu. Teraz dúfame, že zavedú sankčné opatrenia aj za zločin agresie.
Sankcie by však boli oveľa účinnejšie, keby nemali medzery. Existuje veľa spôsobov, ako ich obísť. Režimy v Rusku a Bielorusku ich veľmi efektívne využívajú a obchod s Európou pokračuje. Bieloruský režim jednoducho nalepí kazašské štítky na bieloruské výrobky a predáva ich ako kazašské výrobky.
Potrebujeme, aby sa sankčné opatrenia neobchádzali, potrebujeme špeciálne mechanizmy na ich vymáhanie aj sledovanie, či sa obmedzenia plnia. Žiadame väčší hospodársky tlak, ktorý bude cielený na štátne organizácie, štátne podniky, ktoré sú hlavným zdrojom príjmu pre Lukašenka.
Ako sankcie vnímajú obyčajní ľudia? Považujú ich za nevyhnutný alebo kontroverzný krok zo strany Západu?
Bielorusi žijú v atmosfére bezprávia, teroru a tyranie. Chcú sa zbaviť režimu všetkými možnými prostriedkami. Vnútorným odporom a pomocou našich demokratických spojencov. Samozrejme, že cítia efekt sankcií, ale uvedomujú si, že toto je možno jediný nástroj, ktorým demokratické krajiny môžu vyvinúť tlak na režim.
Keď sa rozprávam s ľuďmi, ktorí v Bielorusku ostali, tak mi hovoria – Sviatlana, pokračuj v tom čo robíš, žiadaj, väčší tlak na Lukašenkov režim – politický aj ekonomický. Ľudia chcú žiť v demokratickej krajine viac ako kedykoľvek predtým, čiže naozaj si uvedomujú nevyhnutnosť sankcií.
Prečo sú podľa vás Bielorusi odolnejší proti štátnej propagande v porovnaní s Rusmi?
Naozaj neviem, ako by som to porovnala. Možno preto, že v našej krajine chce väčšina spoločnosti zmenu. V Rusku napríklad vidíme, že obrovské množstvo Rusov podporuje Putina, podporuje vojnu na Ukrajine.
Naopak, Bielorusi sú jednotní v boji proti režimu, v boji proti postupnému obsadeniu Ruskom. V Bielorusku všetky slobodné médiá zničili. Označili ich za extrémistické alebo teroristické a ľudia, ktorí sledujú slobodné médiá na YouTube, Instagrame, Telegrame, môžu skončiť na roky za mrežami. Ale ľudia v Bielorusku tieto informácie hľadajú.
Potrebujú a chcú vedieť, čo sa v skutočnosti deje. Pokúšajú sa nájsť nezávislé zdroje a veria im. Vedia, že štátne médiá šíria klamstvá a propagandu. Takže si myslím, že v tomto ohľade sú Bielorusi odolnejší voči propagande. Ale samozrejme, aj v Bielorusku existuje časť ľudí, ktorí veria tomu, čo povie štát. Ale myslím si, že táto časť nie je veľká.
Ako by ste riešili situáciu, v ktorej je momentálne Bielorusko vo vzťahu k Rusku, ak by ste boli teraz vo funkcii?
Všetko závisí od okolností, v akých by som sa nachádzala vo funkcii. Pretože teraz si uvedomujem, že Rusko rozširuje svoj vplyv v Bielorusku stále viac a viac, čo by nebolo jednoduché. Ale viem, že mám plnú záruku od našich demokratických spojencov, že sú našimi priateľmi a budú s nami stáť za demokratickými zmenami, za nezávislosťou.
Som absolútne presvedčená, že Bielorusko ako krajina musí odstúpiť od všetkých vzájomných dohôd s Ruskom, ktoré nám škodia. Napríklad od Štátneho zväzu, od všetkých organizácií, ktoré umožňujú Rusku postupne obsadzovať Bielorusko v kultúrnej, ekonomickej a vojenskej sfére. Musíme sa vzdať všetkých organizácií, ktoré v skutočnosti ohrozujú stabilitu Bieloruska.
Je reálne, že by Lukašenko mohol v blízkej dobe odísť z funkcie?
Pre Lukašenka je momentálne prioritou ostať pri moci. Myslím si, že sám sa jej nechce vzdať, pretože chce vyzerať ako víťaz, ako silná osobnosť. Možno mu pomôže choroba alebo tlak demokratických bieloruských síl, či od bežných obyvateľov. Momentálne má ekonomickú a politickú podporu Ruska a cíti sa pomerne bezpečne. Vieme však, že časy sa menia a Ukrajinci určite vyhrajú túto vojnu, čo oslabí Kremeľ a tým pádom sa oslabí aj Lukašenkov režim.
Našou úlohou, ako demokratickej sily, je byť pripravení na tento okamih a využiť novú príležitosť, aby sme sa ho zbavili. Lukašenko sa musí zodpovedať za všetky zločiny, ktoré spáchal na našej spoločnosti. Dúfam, že sa postaví pred súd za zločiny proti ľudskosti a za agresiu.
Na začiatku roka vás v Bielorusku odsúdili na 15 rokov väzenia za vlastizradu. Čo to pre vás znamená?
V skutočnosti to pre mňa nič neznamená. Všetky tresty ľudí, ktorí sa postavili režimu, sú fraška. Je to len spôsob, ako potrestať tých, ktorí sa odvážia vzdorovať režimu. Som v exile v európskej krajine a cítim sa pomerne bezpečne. Musíme myslieť na tých, ktorých zavreli do väzenia na 10 až 20 rokov a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa dostali na slobodu.
Máte nejaké informácie o vašom manželovi?
Už tri mesiace o ňom nič neviem. Neviem, či je nažive. Ani advokát ho nesmie navštíviť. Režim má stratégiu držať politických väzňov bez komunikácie. Nedostanú sa k nim advokáti, ani listy. Takže o nich skoro nič nevieme.
S nositeľom Nobelovej ceny za mier Alesom Bjaljackim sme tiež stratili na niekoľko mesiacov kontakt. Nedávno Alesova manželka dostala jeho list, v ktorom opisuje, že je vo veľmi zlom fyzickom a psychickom stave. Je veľmi silná osobnosť, ale väzenie ľudí ničí.
Máme obavy o tých, ktorí sú uväznení. Máme zoznam ľudí s vážnymi ochoreniami, rakovinou, cukrovkou, s infarktmi a potrebujeme, aby ich bezpodmienečne prepustili. Ale režim ich drží ako rukojemníkov.
