Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Európsky parlament podporil pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru

Šesť rokov po jeho podpise ho EÚ stále neratifikovala.

Európsky parlament podporil pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru
Na ilustračnej snímke plénum Európskeho parlamentu. Foto: Pixabay

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (10. 5.) v Štrasburgu hlasovali za pristúpenie Európskej únie k Dohovoru o predchádzaní násiliu páchanému na ženách a boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Hlasovaním uzavreli účasť EP na tomto procese.

Poslanci upozornili, že šesť rokov po podpise Istanbulského dohovoru ho EÚ stále neratifikovala. Dôvodom je odmietanie niekoľkých členských štátov.

Stanovisko Súdneho dvora EÚ z októbra 2021 potvrdilo, že EÚ môže dohovor ratifikovať aj bez súhlasu všetkých členských štátov. Podľa súdu vhodným právnym základom pre pristúpenie EÚ k dohovoru je azyl, justičná spolupráca v trestných veciach a povinnosti inštitúcií EÚ a verejnej správy.

V súlade s tým poslanci v stredu hlasovali za udelenie súhlasu v dvoch samostatných hlasovaniach. O inštitúciách a verejnej správe EÚ a o záležitostiach týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. V oboch hlasovaniach bola za väčšina europoslancov (472 respektíve 464).

EP pripomenul, že pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru členským štátom nebráni, aby dohovor samy ratifikovali. Opakovane preto vyzvali šesť členských krajín, aby dohovor bezodkladne ratifikovali a mohli chrániť ženy v plnom rozsahu zamýšľanej pôsobnosti dohovoru. Sú nimi Bulharsko, Česko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko.

Najväčší nevyriešený každodenný problém v Európe

Poslanci pripomenuli, že rodové násilie je najväčším nevyriešeným každodenným problémom v Európe. V EÚ tretina žien (asi 62 miliónov) zažila fyzické alebo sexuálne násilie.

Spravodajkyňa za Výbor EP pre práva žien a rodovú rovnosť, švédska europoslankyňa Arba Kokalariová zdôraznila, že je najvyšší čas, aby EÚ ratifikovala Istanbulský dohovor. „EÚ musí začať konať a prejsť od slov k činom, aby zastavila rodovo motivované násilie, chránila obete a trestala páchateľov. Po takmer desiatich rokoch tlaku zo strany EP ratifikácia Istanbulského dohovoru konečne posilní prevenciu a boj proti rodovo motivovanému násiliu,“ vysvetlila.

Po hlasovaní EP teraz aj Rada EÚ môže pristúpiť k uzavretiu pristúpenia EÚ ako organizácie k dohovoru.

V októbri 2015 eurokomisia dospela k záveru, že pristúpením EÚ k dohovoru by sa vytvoril rámec na úrovni EÚ pre boj proti násiliu páchanému na ženách. Zlepšila by sa prevencia a poskytla by sa lepšia ochrana a podpora obetiam násilia, a konkrétnym skupinám žien.

Slovenskí europoslanci sa vyslovili k pristúpeniu

Michal Wiezik (Progresívne Slovensko) uviedol, že násilie páchané na ženách je jedným z najväčších problémov našej demokratickej a modernej spoločnosti. „Nedokážeme dostatočne chrániť ženy pred fyzickým a psychickým násilím a na Slovensku nedokážeme ani ratifikovať dokument, ktorého cieľom je zabezpečiť ženám, dievčatám a ďalším skupinám ohrozených násilím užívanie rovnakej úrovne ochrany v celej Európe. Je to výsmech všetkým obetiam domáceho násilia,“ uviedol. Ratifikáciu plne podporuje.

Aj Eugen Jurzyca (SaS) podporil pristúpenie EÚ k Dohovoru o predchádzaní násiliu páchanému na ženách a boji proti nemu. „Násilie na ženách je spoločnosťou a inštitúciami často tolerované. Treba prijímať opatrenia, ktoré to zmenia,“ vysvetlil.

Peter Pollák (OĽANO) tvrdí, že jeho názor na ratifikáciu Istanbulského dohovoru ostáva nemenný. „Akékoľvek násilie, fyzické či sexuálne páchané na ženách ostro odsudzujem. Samotný dohovor a celá diskusia okolo neho mi však príde účelová, a to môže byť dôvod, prečo sa míňa účinku,“ skonštatoval.

Každá tretia žena v EÚ sa stretla s obťažovaním

Ivan Štefanec (KDH) hovorí, že ide o vážnu tému, lebo každá tretia žena v EÚ bola fyzicky alebo sexuálne obťažovaná, ale je tiež právomoc členských krajín, či ratifikujú Istanbulský dohovor.

„Je dôležité, aby sme pred tým nezatvárali oči a aby sa každé násilie riešilo. Je v kompetencii každej krajiny, aby pripravila legislatívny rámec na riešenie tejto témy a pripravila kroky, ktoré odhalia a potrestajú násilníkov. Istanbulský dohovor nie je jediným spôsobom ako to riešiť,“ upozornil.

Vladimír Bilčík (EPP), ktorý pôsobí v mimoparlamentnej strane Demokrati tvrdí, že EÚ pristúpením k Istanbulskému dohovoru vyšle jasný signál nulovej tolerancie k násiliu na ženách. „Žiaľ, Dohovor bol zneužitý na dezinformačnú kampaň, pričom sa pozornosť odklonila od toho, čo je v ňom skutočne napísané. No vďaka hlasovaniu na úrovni EÚ bude platiť pre všetky Európanky vrátane Sloveniek,“ vysvetlil.

Europoslanec Martin Hojsík (PS) ľutuje, že dohovor, ktorý poskytuje konkrétne kroky v boji za ochranu žien pred rodovo podmieneným násilím, sa kvôli nedorozumeniam stal na Slovensku symbolom kultúrnych vojen a populistických predvolebných kampaní.

„Bezpečie žien doma či na pracovisku musíme chrániť, a je mi ľúto, že nám to tak dlho trvá. Preto som rád, že konečne ako EÚ ratifikujeme dohovor o násilí páchanom na ženách. A budem robiť všetko preto, aby sme ho ratifikovali a uviedli do života aj na Slovensku. Žiadna žena sa nemá báť o svoje bezpečie, len preto, že je žena,“ odkázal.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet