Ministri obrany Bieloruska a Ruska Viktar Chrenin a Sergej Šojgu vo štvrtok (25. 5.) v Minsku podpísali dokumenty o rozmiestnení nestrategických jadrových zbraní v Bielorusku. Informovala o tom štátna tlačová agentúra Belta.
Rusko malo doteraz svoje jadrové zbrane len na svojom území alebo na svojich lodiach a lietadlách. Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS Šojgu uviedol, že Rusko neodovzdá jadrové zbrane Bielorusku. Ponechá si však nad nimi kontrolu a o ich prípadnom použití bude rozhodovať Moskva.
„Rusko neodovzdá jadrové zbrane Bielorusku. Kontrola nad nimi a rozhodnutie o ich nasadení zostanú na ruskej strane,“ povedal Šojgu podľa agentúry TASS počas podpisu dokumentov. Tie určujú postup rozmiestnenia ruských nestrategických zbraní v špeciálnom sklade v spojeneckej krajine.
Bielorusko je najbližším spojencom Ruska, ktoré vedie už 15 mesiacov vojnu proti Ukrajine. Hoci Minsk nevyslal do bojov svoje jednotky, poskytol Rusku územie na útok na Ukrajinu. V počiatočnej fáze invázie odtiaľ ruské jednotky viedli ofenzívu na Kyjev.
Obvinenia Západu a NATO
Moskva a Minsk čelia „kolektívnemu Západu, ktorý v podstate vedie nevyhlásenú vojnu proti našim krajinám,“ povedal Šojgu podľa agentúry Interfax. Obvinil tiež Severoatlantickú alianciu z „maximálnej agresivity“.
Minister uviedol, že NATO zvyšuje bojovú pripravenosť svojho zoskupenia vo východnej Európe, ktoré posilňuje ďalšími vojenskými kontingentmi a budovaním vojenskej infraštruktúry, ako aj zintenzívnením spravodajskej činnosti v blízkosti hraníc s Ruskom a Bieloruskom.
Bieloruský minister Chrenin označil rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku za odpoveď na agresívnu politiku Západu. Podľa ministra má tento krok tiež prinútiť vedenie západných krajín zamyslieť sa nad neprípustnosťou ďalšej eskalácie situácie v regióne.
Ruský prezident Vladimir Putin v marci oznámil, že Rusko rozmiestni taktické jadrové zbrane v susednom Bielorusku. Podľa Putina Moskva neporušuje žiadne dohody o nešírení jadrových zbraní. Výstavba skladu jadrových zbraní v Bielorusku sa má dokončiť do 1. júla.
Putin tiež uviedol, že Rusko pomohlo Minsku modernizovať desať lietadiel schopných niesť jadrové zbrane. Pripomenul, že Bielorusko predtým získalo rakety Iskander, ktoré môžu niesť aj jadrové hlavice.
Pozorovatelia predpokladajú, že Putinove skryté hrozby súvisia s tým, že Ukrajina sa už viac ako rok bráni ruskej ozbrojenej agresii a západné štáty ju podporujú aj dodávkami vojenského materiálu a munície. Medzitým z Moskvy opakovane zazneli viac či menej otvorené jadrové hrozby.
Významná zmena postoja Ruska
Taktické jadrové zbrane s nižšou výbušnou silou sú určené na použitie na bojisku a nie sú také ničivé ako strategické jadrové zbrane. Analytik Nikolaj Sokol z viedenského Centra pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní predtým pre agentúru AP uviedol, že rozhodnutie rozmiestniť jadrové zbrane v Bielorusku je pre Rusko významnou zmenou postoja.
„Rusko bolo vždy veľmi hrdé na to, že nemá žiadne jadrové zbrane mimo svojho územia. Teraz to mení a je to veľká zmena,“ povedal.
Kyjev v marci varoval, že rozmiestnenie ruských jadrových zbraní povedie k destabilizácii Bieloruska. Žiadal, aby sa situáciou zaoberala Bezpečnostná rada OSN, ktorej ďalší stáli členovia – Británia, Čína, Francúzsko a USA – by mali zabrániť ruskému „jadrovému vydieraniu“. Rusko je tiež stálym členom BR OSN s právom veta.
Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom v USA označil Putinovo marcové vyhlásenie za informačnú operáciu s cieľom vyvolať obavy Západu z jadrovej konfrontácie. Uviedol, že tento krok je „irelevantný z hľadiska rizika eskalácie smerom k jadrovej vojne, ktoré zostáva mimoriadne nízke“.
Analytici tiež uviedli, že Putin zrejme hľadal príležitosť na nasadenie jadrových zbraní v Bielorusku od spustenia plnohodnotnej invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka.
Pripomenuli tiež, že bieloruský líder Alexander Lukašenko ponúkol Rusku rozmiestnenie jadrových zbraní už v novembri 2021. ISW uviedla, že tento krok by prehĺbil ruskú kontrolu nad Bieloruskom.
