Moskva v sobotu (27. 5.) prostredníctvom námestníka ministra zahraničia oznámila sedem požiadaviek pre nastolenie mieru na Ukrajine. Žiada, okrem iného, aby Ukrajina uznala ruštinu za štátny jazyk a vzdala sa snahy o vstup do Severoatlantickej aliancie aj do Európskej únie.
Kyjev podľa médií odpovedal svojimi podmienkami. Tie zahŕňajú aj vytvorenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny na ruskom území, vydanie vojnových zločincov a strojcov vojny a vyplatenie reparácií.
Námestník ministra zahraničia Michail Galuzin medzi siedmimi požiadavkami vymenoval ukončenie bojových akcií zo strany ukrajinských síl a dodávok západných zbraní.
Splnenie ďalších piatich požiadaviek je podľa ruského diplomata nevyhnutné pre „dosiahnutie všeobecného, spravodlivého a trvalého mieru“, Ukrajina by sa preto mala vrátiť k neutrálnemu postaveniu mimo blokov, zrieknuť sa teda vstupu do NATO a do EÚ, uznať „nové územné skutočnosti, vzniknuté v dôsledku práva národov na sebaurčenie“.
Rusko tým myslí uznať anexiu svojho územia na Kryme a na východe a juhu krajiny Ruskom. List ďalej obsahuje ochranu práv rusko-jazyčných občanov a národnostných menšín, stanoviť ruštinu štátnym jazykom a dodržiavať základné ľudské práva, vrátane slobody náboženského vyznania.
Poslednou požiadavkou sa pravdepodobne myslí, že ukrajinský štát by mal prestať vystupovať proti pravoslávnej cirkvi. Tá sa donedávna podriaďovala moskovskému patriarchátu. Na Ukrajine okrem toho pôsobí aj pravoslávna cirkev napojená na konštantínopoľský patriarchát.
„Ruský prezident Vladimir Putin predtým hovoril, že Moskva nevystupuje proti členstvu Ukrajiny v EÚ. Predtým ani neodznela požiadavka urobiť ruštinu štátnym jazykom, „poznamenal list Kommersant.
Ukrajinské podmienky
Sedem ruských požiadaviek „potvrdzuje právnu a faktickú nespôsobilosť ruského vedenia“, uviedol na twitteri poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Odpovedal vymenovaním podmienok Ukrajincov.
Zahŕňajú stiahnutie všetkých ruských vojsk z ukrajinského územia, definitívne uznanie rozpadu Sovietskeho zväzu a zvrchovanosti postsovietskych republík, vydanie vojnových zločincov a strojcov vojny, vytvorenie demilitarizovanej nárazníkovej zóny na ruskom území.
Ako ďalšie podmienky uvádzajú zníženie počtu útočných zbraní, uskutočnenie medzinárodnej konferencie, ktorá by zorganizovala kontrolu nad jadrovým arzenálom Ruska, právne zakotvenie reparácií vrátane dobrovoľného odovzdania ruského majetku zhabaného v tretích krajinách v prospech Ukrajiny.
Mierové rozhovory s Ruskom, začaté krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vlani vo februári, Ukrajina ukončila po jarnom stiahnutí ruských vojsk od Kyjeva, ktoré znamenalo aj odhalenie vojnových zločinov v práve oslobodených mestách a dedinách.
Kyjev sa zaprisahal, že nebude rokovať s Ruskom, kým na jeho čele stojí Vladimir Putin. Práve na jeho rozkaz ruské vojská vpadli do susednej krajiny. Rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
