Prvomájové demonštrácie, pochody za lepšie pracovné podmienky, oslavy práce. Na Slovensku, ale aj v desiatkach krajín sveta si v pondelok (1. 5.) pripomíname prvý máj ako Sviatok práce.
Tento deň sa viaže na udalosti spred 137-ich rokov, keď robotníci z Chicaga vyhlásili generálny štrajk, čím žiadali skrátenie pracovného času. Protest sa skončil krviprelievaním.
V máji 1886 vyšlo do ulíc Spojených štátov amerických viac ako 300-tisíc zamestnancov. Žiadali osemhodinový pracovný čas. Vo fabrikách totiž denne trávili až 16 hodín. Bojovali aj za zdravotné a sociálne výhody či vyšší plat.
Sviatku práce sa venovala redaktorka RTVS Veronika Čokinová:
„V tomto období nám vrcholí v dejinách Spojených štátoch éra známa ako pozlátený vek, ktorá je známa obrovskými sociálnymi nerovnosťami. Vidíme obrovský luxus, ale vidíme aj obrovskú biedu. Priemerná ročná mzda pre zamestnanca v priemysle sa pohybovala okolo 380 dolárov ročne,“ uviedol historik z Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach Maroš Melichárek.
Centrom protestov sa stalo Chicago, kde štrajk robotníkov prerástol do nepokojov. Pri zásahu polície prišli šiesti o život a päťdesiati skončili s ťažkými zraneniami.
„Deň na to vybuchla aj bomba počas demonštrácie, ktorá zabila sedem policajtov. No a malo to pomerne radikálne následky v zmysle tom, že boli viacerí odsúdení, ktorí boli považovaní za to, že pripravili tieto udalosti, odsúdení aj na smrť,“ dodal Melichárek.
Na Slovensku sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1.mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, v Košiciach a Liptovskom Mikuláši.
„Prvý máj sa na Slovensku ustanovil zákonom za štátny sviatok v roku 1919. Počas tohto medzivojnového obdobia to oscilovalo medzi oslavami a protestami podľa toho, kto ich a za akých podmienok organizoval,“ doplnil Melichárek.
Úpadok nadšenia
Komunistická strana si po roku 1948 sviatok 1. mája privlastnila a manifestácie zneužívala na propagandu. Účasť na nich bola spravidla povinná. V 50.tych a 60.tych rokoch ľudia ešte chodili manifestovať aj spontánne, ale od 70-tych rokov, od obdobia normalizácie, nastal úpadok nadšenia.
„Dnes už žijeme v demokratickej spoločnosti, kedy máme vybudované inštitúcie a nástroje, ktoré umožňujú presadzovať oprávnené požiadavky pracujúcich, ktoré sú späté s prvým májom a predstavujú jeho odkaz nenásilným spôsobom, formou kolektívneho vyjednávania,“ dodala sociologička zo Sociologického ústavu SAV Monika Čambalíková.
Sviatok práce si v súčasnosti ľudia pripomínajú napríklad sprievodmi či stavaním májov.
