Skracovanie pracovného času si na Slovensku zatiaľ mnohí zamestnávatelia predstaviť nevedia. Kým odborári tvrdia, že to prináša vyššiu efektivitu, zamestnávatelia argumentujú, že Slovensko je priemyselnou krajinou. Čas v práci je preto veľmi dôležitý.
Na Slovensku sú to zatiaľ len prvé lastovičky. Štvordňový pracovný týždeň sa rozhodla od polovice mája do konca leta na niektoré oddelenia zaviesť slovenská pobočka audítorskej firmy.
„Je to urobené s cieľom aby ľudia si dokázali nájsť čas si oddýchnuť, nakoľko doteraz ten pracovný týždeň bol v čase jari dosť naplnený a po veľmi ťažkej, my to nazývame „busy“ sezóne majú toho už dosť za sebou,“ spresnil vedúci oddelenia auditu Mazars Rastislav Begán.
Štvordňovému pracovnému týždňu sa venovala redaktorka RTVS Ľubomíra Hulínová:
Aký vplyv to bude mať na výkon zamestnancov, si zatiaľ odhadnúť netrúfajú.
„Nie je tam cieľom vôbec preniesť tých päť dní, stlačiť do štyroch dní, aby sa zasa zodrali, to vôbec nie. Sľubujeme si hlavne spokojnosť zamestnancov a tým vyplývajúce možno menšia fluktuácia, väčšie nasadenie,“ dodal Begán.
Za nevýhodu tohto režimu považujú odborníci napríklad počiatočný chaos pri plnení úloh, či možné zníženie mzdy, ak sa skráti aj počet odpracovaných hodín.
„Samozrejme my presadzujeme skracovanie pracovného času, bez toho aby sa redukovali mzdy,“ spresnila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
„Na druhej strane akékoľvek skracovanie bez dopadu na mzdy je obrovský problém, pretože Slovensko je priemyselná krajina. Buď tá výrobná linka ide alebo nejde,“ doplnil viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka.
Výhody skrátenia pracovného času
Odborári však argumentujú, že mnohí zamestnávatelia nemajú dostatok informácií o tom, aké má skrátenie pracovného času výhody.
„Všade vo svete, kde sa skracoval pracovný čas došlo k nárastu produktivity práce, k zlepšeniu pracovného prostredia a k ďalším pozitívam,“ vysvetlil odborár a analytik Ján Košč.
Aj odborári však hovoria, že zmeny neprídu zo dňa na deň. Firma si musí najskôr vytvoriť efektívny plán. „Skracovanie pracovného času je istým tlakom aj na organizáciu práce, normovanie práce a podobne,“ uviedla Uhlerová.
Podľa odborárov však firmy k zmenám dotlačí aj postupná digitalizácia, či robotizácia. Zamestnávatelia si to nemyslia. „My dnes zápasíme s presným opakom, a to je vysoký podiel nadčasov. Veľmi málo investujeme do automatizácie, elektrizácie,“ dodal Machunka.
Zamestnávatelia tiež argumentujú, že sa znižuje percento ľudí v produktívnom veku, naopak zvyšuje sa počet tých, na ktorých treba pracovať, a to je ďalšia bariéra v skrátení pracovného času.
