Sloboda médií na Slovensku rastie, no nie je taká, akú majú škandinávske krajiny. Mnohí slovenskí novinári stále čelia verbálnym útokom, či online obťažovaniu. Posilniť ich ochranu by mohla novela trestného zákona. S vlastným návrhom prichádza aj Európska únia.
Nórsko, Dánsko ale aj Švédsko sú krajiny, kde majú médiá najviac slobody. Riaditeľka švédskeho rozhlasu to pripisuje dobre nastaveným pravidlám.
„Nesmieme byť vlastnení štátom. Financuje nás fond a ten fond má aj radu. Tá zvolila mňa do funkcie riaditeľky. Politici nemajú vplyv na to, kto pracuje vo verejnoprávnom médiu,“ vysvetlila generálna riaditeľka Švédskeho rozhlasu Cilla Benkö.
Slobode médií sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Emília Tóth Lengyelová:
Jedným z hlavných pilierov je podľa nej dobre nastavené financovanie. „Musíme byť financovaní priamo ľuďmi prostredníctvom špeciálnej dane. Peniaze sa hromadia na účte, z ktorého sa môžu platiť len verejnoprávne médiá. Nemôžu sa tie peniaze použiť na nič iné,“ uviedla Benkö.
A to by podľa nej malo byť inšpiráciou aj pre slovenské verejnoprávne médium. RTVS už nebude financovaná z koncesionárskych poplatkov, ale zo štátneho rozpočtu, s pevne stanoveným percentom.
„Naše verejnoprávne médiá od okamihu v roku 1991 boli odštátnené, a stali sa verejnoprávnymi médiami, nemali dostatočné finančné zabezpečenie. Politici vždy akoby chceli držať pod krkom slovenský rozhlas a televíziu, a robia to cez peniaze,“ uviedla riaditeľka sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS Anna Sámelová.
Rozdiel je aj v dôvere v médiá
To, čo nás odlišuje od škandinávskych krajín je aj dôvera v médiá. Ľudia sú tam menej náchylní veriť konšpiráciám.
„Tam tá spoločnosť je nastavená tak, že ľudia si veria navzájom a veria tomu, že tie médiá im hovoria pravdu. Každý druhý nehovorí ako na Slovensku že médiá nás klamú,“ povedal novinár Medzinárodného tlačového inštitútu Peter Hanák.
Lepšiu ochranu by mala novinárom priniesť aj novela trestného zákona. Útoky na nich by sa mohli posudzovať prísnejšie. Nové pravidlá pripravuje aj Európska únia. Chce zabrániť napríklad zasahovaniu politikov do redakčných rozhodnutí.
