Jeden z najznámejších a najkontroverznejších americkým ministrov zahraničných vecí Henry Kissinger v sobotu (27. 5.) oslávi svoje 100. narodeniny. Napriek vysokému veku je bývalý diplomat stále aktívny.
V médiách sa objavujú jeho návrhy na riešenie vojny na Ukrajine, ako by mali USA zvládnuť napätie s Čínou, alebo ako by sme mali zaobchádzať s umelou inteligenciou. Laureát Nobelovej ceny za mier sa stále teší rešpektu u svetových lídrov, zároveň čelí útokom mladých ľavičiarov, ktorí ho označujú za vojnového zločinca.
Henry Kissinger sa dožil 100 rokov. Napriek tomu, že nevidí na jedno oko, má za sebou tri operácie srdca a slabo počuje, sú jeho mentálne kapacity obdivuhodné. Potvrdil to historik Thomas Schwartz z Vanderbiltovej univerzity, ktorý o Kissingerovi napísal knihu „Henry Kissinger and American Power“ a nedávno s ním absolvoval dlhý rozhovor.
„Môj dojem bol, že je veľmi inteligentný a dokáže si vás hneď získať. Aj keď už má 100 rokov, je v neuveriteľnej mentálnej kondícii. Je veľmi šarmantný, dokáže sa baviť o všetkom a meniť rýchlo témy. Je veľmi vzdelaný. Napríklad sme hovorili o zahraničnej politike a skončili pri futbale,“ povedal historik.
Samotný Kissinger nedávno na otázku CBS, či by prijal ponuku prezidenta Joea Bidena, aby sa zúčastnil na rokovaniach s Ruskom o ukončení konfliktu na Ukrajine, sebavedomo odpovedal: „Asi by som súhlasil. Prijal by som rolu poradcu.“
Nemeckého prízvuku sa nikdy nezbavil
Či už Kissingera milujete, alebo nenávidíte, jeho vplyv na históriu je nepopierateľný. Nemec židovského pôvodu sa do USA dostal ako 15-ročný, keď jeho rodina v 1938 ušla z Bavorska pred nacistami, čím si zachránili život. Kissinger sa svojho nemeckého prízvuku nikdy nezbavil. Do Nemecka sa vrátil ako americký vojak po vylodení v Normandii.
Po vystúpení z armády sa vydal na akademickú dráhu. Zaujal ako profesor na Harvardovej univerzite, keď v 1958 kritizoval americkú jadrovú doktrínu. „Toto znamená, že na každý útok odpovieme zničením ľudstva, čo je riskantné a cena privysoká,“ povedal vtedy Henry Kissinger.
Namiesto masívnej jadrovej odvety navrhoval primeranú odpoveď nasadením taktických jadrových zbraní. Pre CBS nedávno priznal, že totálne jadrové odstrašenie, sa ukázalo ako správne.
„Výsledkom tejto doktríny, ktorú dodržiavala každá americká vláda bez ohľadu na stranícku príslušnosť, je, že za posledných 75 rokov nikto nepoužil jadrové zbrane, a to vrátane našich nepriateľov. To je podľa mňa úspech,“ skonštatoval Kissinger.
Radil každému prezidentovi – od Kennedyho po Trumpa
Kissinger radil každému americkému prezidentovi od Johna F. Kennedyho až po Donalda Trumpa. Najväčšiu slávu zažil, keď stál v rokoch 1973 až 1977 na čele americkej diplomacie. Presadzoval reálpolitiku, ktorá stavala na prvé miesto americké národné záujmy.
Ako vyjednávač sa preslávil neúnavnou tzv. kyvadlovou diplomaciou, vďaka ktorej uzavrel Izrael s Egyptom mierovú dohodu. Egyptský prezident Anwar Sadat o diplomatovi židovského pôvodu povedal: „Mám ho rád ako človeka a ako štátnika ho obdivujem.“
Kissinger tiež vyrokoval normalizáciu vzťahov s Čínou a stiahnutie amerických síl z Vietnamu, za čo dostal Nobelovu cenu za mier. Kongres dokonca uvažoval, že zmení ústavu, aby mohol kandidovať na prezidenta.
Narobil si aj veľa nepriateľov
Diplomat, ktorý prvé roky slúžil pod Richard Nixonom, si však počas svojej kariéry narobil aj veľa nepriateľov. Podporil bombardovanie vietnamských partizánov v Kambodži, vojenské prevraty v Chile a v Argentíne.
Na niektorých univerzitách v USA ho v posledných desaťročiach študenti vítali skandovaním hesla „vojnový zločinec“. Pre CBS túto nálepku odmietol. „Musíte si uvedomiť, že to bol nevyhnutný krok. Mladá generácia si myslí, že keď je nahnevaná, tak nemusí myslieť. Keby mysleli, tak by netvrdili to, čo tvrdia,“ bránil sa Kissinger.
Spojili sme sa aj s historikom Davidom Greenbergom z Rutgersovej univerzity, ktorý o 70. rokoch napísal knihu s názvom „Nixons Shadow“ a patrí medzi Kissingerových kritikov. „Nebol najúspešnejším americkým ministrom zahraničných vecí, aj keď dosiahol dôležité úspechy. Nezaslúži si však auru velikána, ktorá ho sprevádza,“ skonštatoval Greenberg.
Napriek tomu s obvineniami, že Kissinger je vojnový zločinec nesúhlasí. „Táto nálepka nie je oprávnená. Určite chladnokrvne presadzoval americké národné záujmy vo svete, ale neexistujú žiadne dôkazy, že chcel zámerne útočiť na civilistov alebo páchať zločiny spojené s obvinením vojnový zločinec,“ dodal.
Preferencia stability vychádzala z osobných skúseností
Historik Schwartz povedal, že hodnotiť Henryho Kissingera bez znalosti danej doby, je zavádzajúce.
„Kissinger bol v úrade vo veľmi kontroverznom historickom období. USA mali vo Vietname pol milióna mužov bez nádeje na víťazstvo. Je ťažké dnešnej generácii vysvetliť, že v tom čase to vyzeralo, že ZSSR v studenej vojne vyhráva a má výhodu. Kissinger veril, že Spojené štáty musia podniknúť kroky, ktoré sú morálne problematické, aby zastavili šírenie komunizmu a sovietskeho vplyvu vo svete,“ povedal Schwartz.
Pripomenul, že Kissingerove preferovanie stability pred demokraciou vo svete vychádzalo z jeho osobných skúseností z Nemecka. Ako tínedžer zažil, ako sa cez demokratické procesy dostali k moci tzv. revolučné sily, ktoré spôsobili obrovskú katastrofu.
„Kissinger vždy tvrdil, že väčšina Američanov si neuvedomuje, ako sa veci môžu v krajine vymknúť spod kontroly a skončiť sa tragédiou. Američania majú tendenciu vidieť históriu cez ružové okuliare. Na rozdiel od Kissingera, ktorý videl, ako v Nemecku – v jednej z najrozvinutejších spoločností v Európe – zvíťazilo barbarstvo, násilie a diktatúra,“ uzavrel.
Profesor Greenberg tiež upozornil na to, že konečné rozhodnutia v zahraničnej politike nerobil Henry Kissinger, ale prezident Richard Nixon.
„Kissinger nebol originálnym mysliteľom, ale dokázal aplikovať praktické riešenia problémov v diplomacii. To sme videli na Blízkom východe a pri normalizácii vzťahov s Čínou. Treba si však uvedomiť, že rozhodnutia v zahraničnej politike, jej smerovanie určoval prezident Richard Nixon, ktorého domáca politika nezaujímala. Svoje dedičstvo staval na zahraničnej politike,“ vysvetlil profesor Greenberg.
Okrem zahraničnej politiky Henry Kissinger miluje aj futbal. Nemecké veľvyslanectvo vo Washingtone mu v 70. rokoch každý pondelok posielalo výsledky Bundesligy. Od roku 1978 bol členom správnej rady futbalovej ligy v Spojených štátoch. Aj vďaka jeho úsiliu a konexiám sa majstrovstvá sveta vo futbale konali prvýkrát v histórii v roku 1994 v USA.
