Európska únia sa zhodla na postihoch proti kosovskej vláde premiéra Albina Kurtiho, pretože sa Priština dostatočne nesnaží znížiť napätie so Srbskom ohľadom srbskej menšiny na severe Kosova. Píše to vo štvrtok (15. 6.) agentúra Reuters s odvolaním sa na hovorcu Európskej komisie. Niektoré opatrenia začnú platiť okamžite. Kosovo ani Srbsko informáciu zatiaľ nekomentovali.
„Tieto opatrenia sa budú postupne zvyšovať s finančnými a politickými dôsledkami, a to počnúc pozastavením návštev, kontaktov a akcií na vysokej úrovni a tiež našej finančnej spolupráce s Kosovom,“ uviedol hovorca Európskej komisie Peter Stano. Ďalšie detaily o opatreniach však neuviedol.
Zvyšovanie napätia
Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa zvýšilo v stredu (14. 6.) po tom, čo Belehrad oznámil, že zadržal tri kosovské polície na srbskom území. To však kosovská vláda odmietla. Podľa nej srbské sily zavliekli trojicu policajtov z kosovského územia. To následne odmietol srbský prezident Aleksandar Vučić. Dodal, že Srbsko je ochotné poskytnúť svoje poznatky o incidente medzinárodnej vyšetrovacej komisii.
Agentúra Reuters v stredu večer informovala, že Kosovo prestane v reakcii na zdržanie svojich policajtov vpúšťať na svoje územie vozidlá so srbskou poznávacou značkou. Agentúre to povedal nemenovaný predstaviteľ kosovského ministerstva vnútra. Práve spor o poznávacie značky výrazne zvýšil v uplynulých mesiacoch napätie so Srbskom, ktoré neuznáva samostatnosť Kosova.
Koncom mája vypukli demonštrácie a strety na severe Kosova, keď sa vedenie miest so srbskou menšinou snažili ujať starostovia z albánskych strán. Tie získali väčšinu v zastupiteľstvách, pretože Srbi aprílové komunálne voľby bojkotovali. Chcú totiž, aby obce, kde tvorí väčšinu obyvateľstva, mohli vytvoriť spolok.
Spojené štáty a Európska únia vyzývajú Kurtiho, aby starostov z úradu odvolal, stiahol osobitné policajné oddiely, ktoré sa podieľali na dosadení týchto starostov do úradu, a dodržal dohodu z roku 2013 týkajúcu sa vytvorenia autonómneho Združenia srbských okresov.
Vláda premiéra Kurtiho aj predchádzajúce kabinety ju však odmietli uviesť do praxe v obavách, že Srbsko by prostredníctvom autonómneho celku mohlo ovplyvňovať vnútorné záležitosti kosovského štátu.