Kým väčšina strán sa pred voľbami snaží spájať, stranám maďarskej menšiny sa to nedarí. Po neúspešných rokovaniach sa z jednej strany Most-Híd stali Mosty dva. Voličov chcú osloviť podporou práv národnostných menšín a rozvojom chudobnejších regiónov.
Pôvodne chcela ísť strana Most-Híd do volieb so stranami SMK a Spolupatričnosť v spoločnej Aliancii. Pre nezhody okolo nominácie Györgya Gyimesiho na spoločnej kandidátke, väčšina zakladajúcich členov Mosta-Híd Alianciu nakoniec opustila.
Dohodli sa s Modrými Mikuláša Dzurindu na predvolebnej spolupráci. Predseda Aliancie trvá na tom, že väčšina členov zostala v spoločnom projekte. „Vyzerá to tak, že 85 percent členstva platformy Mosta-Híd zostáva v strane a pomáhajú ďalej a pracujú ďalej pre komunitu,“ uviedol predseda strany Aliancia Krisztián Forró.
„Stranu Most-Híd založil Béla Bugár. Na margo udalostí posledných dvoch týždňov by som trošku nadnesene mohol povedať, že aj Wikipédia vie, kto sme a kde sme,“ povedal predseda strany Most-Híd Lászlo Sólymos.
Stranám maďarskej menšiny sa venoval redaktor RTVS Jakub Horáček:
Návrat Bugára môže strane uškodiť
Bývalý predseda Mosta-Híd Béla Bugár podporil zakladajúcich členov, ktorí Alianciu opustili. Chce strane pomôcť svojimi dlhoročnými skúsenosťami, preto vstupuje do strany. Kandidatúru v septembrových voľbách vylúčil. „Keď bude treba, idem na rôzne debaty aj s ľuďmi, idem von do regiónov. Nebudem len radiť, to je málo,“ vysvetlil Bugár.
Podľa politológa Petra Spáča z Masarykovej univerzity v Brne návrat Bélu Bugára môže strane skôr uškodiť. „Je fakt, že u časti maďarskej menšiny jednoducho jeho meno nebude fungovať. Dlhodobo tam pôsobili tie osobné animozity medzi ním resp. Mostom a SMK, časť menšiny ho voliť nebude,“ vysvetlil politológ.
Aj napriek tomu, že väčšia časť členov Mosta-Híd zostala vo volebnej Aliancii, hádať o názov strany sa nemienia. „My sme sa zjednotili kvôli tomu, lebo chceme vystupovať jednotne. Takže vo voľbách určite nebudeme používať pomenovania týchto platforiem,“ povedal Forró.
„Voliči dostali nejaký signál, ktorý určite nechceli počuť, a to je signál, že tá menšinová scéna sa stále drobí na menšie kúsky,“ dodal Spáč. Podľa jeho slov, ak sa strany maďarskej menšiny nebudú do volieb spájať, nemusia mať po septembrových voľbách zastúpenie v parlamente.