Slovenský minister vnútra Ivan Šimko sa na štvrtkovom (8. 6.) zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Luxemburgu zdržal hlasovania pri návrhu smerovania azylovej reformy Únie.
Ministri návrhy napokon schválili. Šimko sa podľa vlastného vyjadrenia zdržal preto, že súčasná vláda na Slovensku má obmedzený mandát. TASR o tom informovala riaditeľka tlačového odboru ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
Rakúsko, Holandsko a Taliansko považovali navrhovanú reformu za nedostačujúcu a navrhli viacero zmien. Po predpoludňajšej diskusii, ktorá sa skončila bez výsledku, predložili ďalšie kompromisné návrhy.
„Pre Slovensko sú niektoré ustanovenia naďalej ťažko akceptovateľné a politicky nepriechodné. A to aj preto, že mandát súčasnej vlády, ktorú tu zastupujem, je limitovaný. Ani úpravy textu nám situáciu nezľahčili. A preto sa zdržiavame hlasovania pri oboch návrhoch,“ povedal na rokovaní Šimko.
Jeho hovorkyňa pripomenula, že minister sa zdržal hlasovania napriek tomu, že návrhy neprekračovali červenú čiaru Slovenska. Tou sú povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov. Dodala, že v súčasnosti už platí v EÚ všeobecná zhoda na tom, čo Slovensko tvrdilo od začiatku. A to, že povinné prijímanie migrantov nie je riešením migračných tokov do Únie.
Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová štvrtkovú dohodu na sociálnej sieti označila za historický úspech pre EÚ, novú solidárnu migračnú politiku a ochranu ľudských práv.
Ako upozornila hovorkyňa slovenského ministerstva vnútra, schválenie nariadení na úrovni ministrov predstavujú len prvý krok. Pokračovať budú rokovania s Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Finálny návrh budú opäť posudzovať členské štáty EÚ.
Reakcie
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) ocenil, že sa minister vnútra Ivan Šimko pri návrhu smerovania azylovej reformy Európskej únie zdržal hlasovania. Ide podľa neho o závažnú tému a rozhodnúť by mala nová vláda, ktorá vzíde z volieb. Uviedol to v piatok.
Slovensko je podľa Kollára solidárne a pomáha utečencom. Poukázal na pomoc desiatkam tisíc odídencom z Ukrajiny po vypuknutí vojny. „Slovensko je solidárne s utečencami pred vojnou, ale pri všetkej úcte, nechcite, aby sme rešpektovali a chceli si tu umiestniť ekonomických migrantov,“ vyhlásil. Ide podľa neho o ľudí, ktorí „vandrujú“ po krajinách a chcú ísť tam, kde dostanú čo najvyššie sociálne dávky.
Kollár tiež skritizoval, že k rokovaniu Rady EÚ nemal parlament podklady. „Parlament by mal dať súhlas v takýchto stanoviskách ministrovi. Ale súhlasné stanoviská k čomu, keď oni si neurobia domácu úlohu,“ podotkol smerom k orgánom EÚ. Vznikla preto podľa neho nervozita na strane niektorých politických strán. Myslí si, že minister zdržaním sa pri hlasovaní situáciu upokojil.
Strana Za ľudí považuje za nešťastné, že nový minister vnútra a vláda nevyrokovali výnimku z nových pravidiel k migračnej politike EÚ ako Česká republika, ktorá nemusí nič platiť, pretože prijala utečencov z Ukrajiny. „Nie je umenie zdržať sa, ale umenie je dosiahnuť dobrú dohodu pre Slovensko,“ uviedla v stanovisku.
Za ľudí odmieta povinné kvóty aj povinný príspevok za neprijatie migrantov na Slovensko. Zmena súčasného systému je podľa strany potrebná, víta rýchlejší návrat migrantov v prípade, že im azyl poskytnutý nebude. Zásadne však odmieta akékoľvek donucovacie prostriedky zo strany Bruselu. „Vzhľadom na situáciu vo svete budú migračné tlaky len rásť a záujmom Slovenska, ale aj celej EÚ je, aby nové pravidlá migrantov od nebezpečnej cesty odrádzali a preto musia byť veľmi prísne,“ vyhlásila strana.
Kritika europoslancov
Štvrtková dohoda ministrov vnútra členských krajín EÚ znamená, že štáty môžu začať rokovania o týchto pravidlách s Európskym parlamentom (EP). Niektoré politické frakcie v EP však dosiahnutú dohodu nepovažujú za dostatočnú a upozorňujú, že pôjde o ťažké rokovania, informuje spravodajca TASR.
Švédska ministerka vnútra Maria Stenergardová, ktorá rokovaniam predsedala v mene predsedníctva svojej krajiny v Rade EÚ, pre médiá uviedla, že sa našla „dobrá rovnováha medzi zodpovednosťou a solidaritou“.
Dohodu ako takú však kritizujú Holandsko, Rakúsko a Taliansko, ktoré poukazujú na problematiku prijímacích centier a zrýchlených postupov na vonkajších hraniciach EÚ. V takýchto centrách by mali byť žiadatelia o azyl nachádzať dovtedy, kým sa nezistí, či majú šancu získať azyl v EÚ. V prípade negatívnej odpovede im bude vstup do Únie zamietnutý. Žiadosti o azyl by mali byť spracované v intervale do šiestich mesiacov.
Ministri rokovali aj o vytvorení povinného systému rozdeľovania dohodnutého počtu žiadateľov o azyl medzi členské štáty. Krajiny EÚ, ktoré nechcú alebo nedokážu prijať migrantov, by prispeli sumou 20 000 eur na osobu.
Cieľ je rokovania dokončiť pred eurovoľbami
Po štvrtkových rokovaniach ministrov vnútra sa môžu začať rokovania s Európskym parlamentom (EP) o znení Nového paktu pre azyl a migráciu. Cieľom je dokončiť rokovania do apríla 2024, teda ešte pred eurovoľbami, ktoré sa budú konať v júni. EP už v apríli odsúhlasil svoje pozície ku všetkým aspektom migračnej a azylovej politiky.
Frakcia socialistov a demokratov (S&D) vyhlásila, že ak majú členské štáty vážny záujem o reformu, pri rokovaniach s EP budú musieť prejaviť väčšiu ochotu na kompromisy. Hovorkyňa S&D pre vnútorné záležitosti Birgit Sippelová upozornila, že socialisti odmietajú povinné zrýchlené postupy na vonkajších hraniciach EÚ.
„Ak sa členské štáty rozhodnú uplatniť zrýchlené postupy, rodiny s deťmi a maloletí bez sprievodu dospelých musia byť z tohto procesu vyňatí,“ uviedla Sippelová. Podľa jej slov aj konkrétne záväzky týkajúce sa relokácií a solidarity zaostávajú za ambíciami EP.
V podobnom duchu zareagovala aj frakcia Zelených, podľa ktorej štvrtková dohoda ministrov nezaisťuje, že azylový systém bude chrániť ľudské práva a dôstojnosť. Namiesto toho sa členské štáty zamerali na neštandardné postupy a zadržiavanie migrantov na vonkajších hraniciach EÚ.
V rozpore s európskymi hodnotami?
Šéfka skupiny Zelených Terry Reintkeová uviedla, že dohoda z Luxemburgu je v rozpore s európskymi hodnotami, akými sú základné práva a rešpektovanie zásad právneho štátu.
„EP bude bojovať za fungujúci azylový systém, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou a ľudskými právami, ponúka uskutočniteľné riešenia a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty. Bojujeme proti novým táborom alebo záchytným strediskám na vonkajších hraniciach Únie,“ povedala Reintkeová.
Dodala, že nemožno dospieť k dohode o azyle „za každú cenu“, ak je tou cenou ignorovanie medzinárodných záväzkov chrániť tých, ktorí hľadajú ochranu, a tých najzraniteľnejších.
