Nové povinnosti pre vinárov. Od decembra budú musieť uvádzať na produktoch aj energetickú hodnotu či obsah soli a tukov – ako je to na väčšine potravín.
Zatiaľ čo niektoré hodnoty budú vždy nulové, iné sa menia každý rok. Vinárom prinesú nové pravidlá ďalšie náklady.
Rodinné vinárstvo vo Veľkom Kýre ročne dorába 15 až 17 rôznych dávok vína. Výživové hodnoty bude po novom počítať pre každú z nich.
„To je 15 až 17-krát nutričných hodnôt a následne tvorba novej grafiky. Sú to zbytočný náklady, keďže podľa skúseností sú odchýlky pri nutričných hodnotách veľmi malé,“ hovorí vinár z Veľkého Kýru Tomáš Sládeček.
Téme sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Jana Obrancová:
Čím väčšie vinárstvo, tým viac počítania – a to navyše každý rok – úroda je totiž vždy iná.
„Robíme ročne možno nejakých 300-400 výrobných dávok čiže každá výrobná dávka je iná. Pri napolitánke alebo čokoládke je presná receptúra, je tam toto, toto a toto, a to má nejakú hodnotu. Víno nemá receptúru, víno sa urodí raz kyslejšie, raz sladšie,“ vysvetľuje výrobný riaditeľ vinárstva v Topoľčiankach Miloš Ševčík.
„Stúpnu nám zase náklady byrokratické a administratívne. Zdá sa mi to nie zmysluplné,“ pridáva sa majiteľ vinárstva vo Vrábľoch Milan Solár.
Počas pandémie spotreba vína klesla
„Cieľom týchto pravidiel je zlepšiť informovanosť spotrebiteľov. Vďaka označovaniu môžu jednoducho a ľahko získať informácie o pridaných látkach, alergénoch či výživovej a kalorickej hodnote,“ priblížila hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.
„Nestretol som sa ešte s tým, že by sa zákazník pýtal na energetickú hodnotu vína,“ reaguje Solár. Za pravdu mu dávajú aj iní majitelia vinárstiev.
Faktom však je, že podrobnosti sú na väčšine potravín a nápojov. Priamo na vínových fľašiach budú len údaje o energetickej hodnote a QR kód, cez ktorý zákazník zistí ostatné podrobnosti. To má prispieť k vyššej informovanosti a prevencii vážnych ochorení.
„Ide o európsky plán na boj proti rakovine, a práve jedným z hlavných bodov je zvýšenie miery škodlivého požívania alkoholu. Komisia navrhne zavedenie povinného uvádzania výživových údajov na etiketách všetkých alkoholických nápojov, ako je to už v prípade iných potravín,“ uviedol hovorca ministerstva pôdohospodárstva Andrej Wallner.
Najviac vína v Európskej únii vypijú Francúzi a Portugalci, slovenská spotreba za nimi výrazne zaostáva. Priemerný Slovák ročne vypije asi 13 až 15 litrov vína, pričom počas pandémie spotreba u nás mierne poklesla.
