Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Najvyšší súd v USA rozhodol, že univerzity nemajú zvýhodňovať menšiny

Vysoké školy sú podľa Bidena silnejšie, keď sú rozmanitejšie.

Najvyšší súd v USA rozhodol, že univerzity nemajú zvýhodňovať menšiny
Ilustračná snímka. Foto: Unsplash

Americký najvyšší súd vo štvrtok (29. 6.) znemožnil americkým univerzitám organizovať prijímacie skúšky spôsobom, ktorý by zvýhodňoval študentov určitých etnických menšín, píšu agentúry. Štvrtkové rozhodnutie sudcov sa týka Harvardovej univerzity a Univerzity Severnej Karolíny (UNC), podľa médií však bude mať ďaleko širší dopad.

Zvýšiť podiel študentov etnických menšín sa týmto spôsobom podľa Harvardu snaží 40 percent vyšších odborných a vysokých škôl v USA, píše Reuters. Spravodajský server Politico poznamenal, že rozhodnutie súdu je „veľkou ranou pre pozitívnu diskrimináciu vo vyššom školstve“.

Súd konzervatívnou väčšinou svojich členov rozhodol v prospech aktivistickej skupiny Students for Fair Admissions (Študenti za spravodlivé prijímačky). Tá severokarolínskú univerzitu na súde už v roku 2014 obvinila, že znevýhodňuje belošských uchádzačov o štúdium a tiež tých s ázijskými koreňmi.

UNC ako verejná univerzita podľa skupiny a súdu porušovala 14. dodatok americkej ústavy o rovnosti pred zákonom, ak pri výbere študentov brala do úvahy ich etnickú príslušnosť. V prípade Harvardu skupina argumentovala zákonom z roku 1964. Ten zakazuje diskrimináciu na základe rasy či štátnej príslušnosti pri rozdeľovaní federálnej finančnej podpory.

„Univerzity sa príliš dlho chybne domnievali, že základným kritériom pre posudzovanie hodnoty jednotlivca nie sú pokorené výzvy, nadobudnuté schopnosti a získané skúsenosti, ale farba jeho kože. Naša ústavná história túto voľbu netoleruje, „okomentoval rozhodnutie predseda najvyššieho súdu John Roberts.

Zvrátenie desiatok rokov pokroku?

Sudkyňa Soňa Sotomayorová naopak za menšinu argumentovala, že rozhodnutie pozitívnej diskriminácie zakázať „zvráti desiatky rokov významného pokroku“.

Na ôsmich najprestížnejších amerických univerzitách, medzi nimi na Harvarde alebo Yale, vzrástol počet študentov etnických menšín roky 2010 a 2021 o 55 percent. V roku 2021 tak týchto študentov na amerických kampusoch bolo 35 percent, odkazuje sa Reuters na federálne štatistiky.

Na rozhodnutie už v hromadnom emaile rozoslanom „členom harvardskej komunity“ reagoval prezident univerzity Lawrence Bacow. Informoval o tom denník The New York Times (NYT).

Bacow uviedol, že škola sa rozhodnutie súdu podriadi. Okrem iného pripomenul, že predseda súdu Roberts napísal, že školy môžu pri prijímacích konaniach stále zohľadňovať, ako študenti v prijímacích esejach popisujú, ako im ich etnická príslušnosť ovplyvnila život.

Zástancovia ústretovejšieho prístupu voči ľuďom z etnických menšín na kampusoch amerických univerzít boli po desaťročia mnohé vzdelávacie a vojenské inštitúcie i firmy. Tie sa usilovali o zmiernenie rasového vylúčenia v americkej spoločnosti. A tiež o dosiahnutie väčšej diverzity na školách a pracoviskách, ktorá podľa podporovateľov inštitúciám prinesie viac užitočných pohľadov a prístupov.

Kritici prístupu

Kritici tohto prístupu argumentujú, že je vlastne sám o sebe diskriminačný. Mnoho amerických konzervatívcov, predovšetkým z Republikánskej strany, uvádza, že zvýhodňovanie akejkoľvek rasy je protiústavné. A to bez ohľadu na účel, ktorý má plniť.

Podporovanie menšín sa pod názvom „affirmative action“ v USA zrodilo v šesťdesiatych rokoch s cieľom odstrániť rasovú segregáciu a dať všetkým Američanom rovnakú príležitosť v práci a vo vzdelávaní. S jeho zákazom bude pre školy teraz výrazne ťažšie naberať také súbory študentov, ktoré budú odrážať etnické zloženie populácie v Spojených štátoch.

Podporu affirmative action v prieskume agentúr AP a NORC však vyjadrilo 63 percent dospelých Američanov. Avšak en málo z nich sa domnieva, že by etnická príslušnosť mala hrať „významnú úlohu“ pri výbere študentov.

Štvrtkové rozhodnutie by podľa NYT mohlo mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre univerzity a vyššie odborné školy, ale aj pre trh práce, na ktorý by mohlo začať prúdiť menej ľudí etnických menšín s vysokým vzdelaním a zamestnávatelia sa budú opäť zamýšľať nad tým, ako pristupovať k etnicite uchádzača pri pracovných pohovoroch, Píše denník.

Súd opustil precedens, vyhlásil Biden

Najvyšší súd Spojených štátov štvrtkovým rozhodnutím, ktoré blokuje zohľadňovanie rasového kľúča v prijímacom konaní na univerzity, opustil desiatky rokov trvajúci precedens. Uviedol to v prvej reakcii americký prezident Joe Biden.

Rozhodnutie súdu označil za sklamanie a zdôraznil, že vysoké školy sú silnejšie, keď sú rozmanitejšie. Univerzity by podľa Bidena mali prihliadať na životné nástrahy, ktorým hlásiaci sa študenti museli čeliť, a to vrátane možnej rasovej diskriminácie.

Prípad vedúci k štvrtkovému rozhodnutiu sa týka zohľadňovania etnicity uchádzačov v prijímacom konaní na Harvardovej univerzite a Univerzite Severnej Karolíny. Podporovanie menšín sa pod názvom „affirmative action“ zrodilo v USA v šesťdesiatych rokoch s cieľom odstrániť rasovú segregáciu a dať všetkým Američanom rovnakú príležitosť v práci a vo vzdelávaní.

Biden vo štvrtok poznamenal, že najvyšší súd „opäť upustil od desiatky rokov starého precedensu“ a dodal, že s rozhodnutím silno nesúhlasí a že pozitívna diskriminácia je zle chápaná.

„Nemôžeme dopustiť, aby toto rozhodnutie bolo posledným slovom,“ uviedol prezident USA. A to s tým, že súd „nemôže zmeniť to, čo Amerika predstavuje“.

„Verím, že naše vysoké školy sú silnejšie, keď sú rozmanitejšie,“ zdôraznil šéf Bieleho domu. Vyzval univerzity, aby naďalej usilovali o rozmanitosť študentov a zohľadňovali nepriazeň osudu, ktorú musel každý uchádzač prekonať. To podľa prezidenta znamená skúmať, kde budúci možný študent vyrastal a s akými problémami sa stretol, „vrátane rasovej diskriminácie“. „V Amerike stále existuje diskriminácia,“ zdôraznil Biden.

Prezident tiež oznámil, že poveril ministerstvo školstva, aby preskúmalo, aké možnosti budú odteraz školy mať pre budovanie inkluzívnejších a pestnejších ročníkov študentov. S rezortom školstva bude na pokynoch pre univerzity spolupracovať aj ministerstvo spravodlivosti. Spoločne školám materiály dodajú v najbližších 45 dňoch, uviedol minister spravodlivosti Merrick Garland

Naopak Bidenov predchodca, republikánsky exprezident Donald Trump, rozhodnutie súdu privítal, rovnako ako rad ďalších prominentných republikánov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet