Stánok so zmrzlinou postavili priamo pred bránou tábora smrti v Osvienčime. Múzeum hovorí o neúcte k historickému a pietnemu miestu. Poľský podnikateľ v tom nevidí nič zlé. Bráni sa tým, že má povolenie a riadne platí dane.
Súkromník doviezol príves so zmrzlinou pred koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau. Občerstvenie predáva približne dvesto metrov pred ikonickou bránou smrti, ktorá je hlavným vchodom do tábora.
„Tento stánok je príkladom nielen estetického nevkusu, ale aj nedostatku rešpektu k historickému miestu, ktoré je v blízkosti. Príves však stojí mimo hranice zákonom určeného ochranného pásma pamätníka, takže naň, bohužiaľ, nemáme dosah,“ uviedol hovorca Pamätníka a múzea v Osvienčime Pawel Sawicki.
Téme sa v reportáži venoval redaktor RTVS Erik Vrábel:
Umiestnenie prívesu vyvolalo pohoršenie aj u miestnych obyvateľov. Stánok však stojí na verejnom priestranstve. Podnikateľ v tom nevidí žiadny problém.
„Pozemok mám v prenájme. Platím zaň a platím dane. Myslím, že som dostatočne ďaleko. Tristo metrov odo mňa je reštaurácia, kaviareň. Tam predávajú to isté a ešte aj alkohol,“ bráni sa podnikateľ so zmrzlinou Krzysztof Kawiorski.
Pri zmrzlinovom stánku sa štáb RTVS zdržal približne hodinu na pravé poludnie. Okolo neho prešli desiatky turistov. No ani jeden sa v stánku nezastavil.
Brána smrti je hlavným vchodom do koncentračného tábora. Počas druhej svetovej vojny tu nacisti zavraždili viac ako milión ľudí. V Osvienčime má svoju expozíciu aj Múzeum holokaustu v Seredi.
„Z môjho pohľadu je to úplne neakceptovateľné. Treba veľmi citlivo zvažovať, že kde… hlavne pri miestach, ktoré sa spájajú s pietou. Nikto si neotvorí bufet priamo pred cintorínom alebo pred krematórium,“ skonštatoval riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.
Milióny turistov
Pamätník ročne navštívia viac ako dva milióny turistov. Podľa sociologičky je umiestnenie stánku vecou individuálnej zodpovednosti.
„Otázka je, či môžeme nariadiť návštevníkom Osvienčimu nejaký čas a priestor, po ktorý majú byť pohrúžení do smútku. Myslím si, že ten, kto tam prichádza s už hlbokou pietou a ľútosťou nad hrôzami, sa bude správať patrične pietne nielen sto alebo päťsto metrov za bránami Osvienčimu,“ hovorí sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.
Riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi si na podobný prípad nespomína. Komerčné stánky v okolí múzea v Seredi nie sú a vedenie si ani nevie predstaviť ich zriadenie.
