Eurofondy alebo štátny rozpočet – po oznámení, že koncovú nemocnicu na bratislavských Rázsochách nepostavia z plánu obnovy sa objavujú náhradné návrhy financovania. Najčastejším je využitie peňazí zo štátnej kasy, čo sa v prípade Rázsoch za 30 rokov nepodarilo a podľa ekonómov je pred nami obdobie šetrenia.
Viacerí politici však tvrdia, že nebude na výber. Krajina potrebuje koncovú nemocnicu so vzdelávacími a výskumnými kapacitami.
Téme sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Nina Alžbetkinová:
O 281 miliónov eur na hrubú stavbu Rázsoch sa mal postarať európsky plán obnovy. Pre šesťmesačné meškanie však politické špičky rozhodli inak. „Bude musieť byť financovaný zo štátneho rozpočtu,“ priblížil minulý týždeň minister zdravotníctva Michal Palkovič.
Viacerí sa zhodujú, že iná možnosť neexistuje. Kraj aj štát potrebuje nové koncové zariadenie. „Budú sa musieť vyčleniť milióny až miliarda eur na to, aby sme postavili národnú nemocnicu a všetkým pacientom, lekárom a zdravotníkom spĺňali vyše 30-ročný dlh slovenského zdravotníctva,“ povedala poslankyňa Zuzana Dolinková z Hlasu-SD.
Podľa Vladimíra Baláža zo Smeru-SD štátna kasa nemusí byť jediným zdrojom financií. „Ja si myslím, že TPP projekt by tu bol vhodný. Aj z hľadiska toho, čo sme doteraz predviedli, ako vieme efektívne stavať,“ povedal.
Hnutie OĽANO a priatelia podľa slov poslanca Mareka Šefčíka trvá na pláne obnovy ako zdroji financovania. Vláda by podľa neho mala s Európskou komisiou ďalej rokovať o posunutí termínov. „Zrejme sa budú hľadať štátne zdroje, ale vieme, že to je vo hviezdach. Sme z toho sklamaní,“ dodal.
Otázna zostáva aj poloha nemocnice
Diskutabilná ostáva aj poloha nemocnice. Rázsochy totiž rátali s polohou vyplývajúcou z projektovej dokumentácie z roku 1985. Jana Bittó Cigániková (SaS) pred časom upozornila, že projekt už pravdepodobne nie je aktuálny. „Logicky by som rozmýšľala o niečom okolo Vajnor, na začiatku diaľnice D1 a podobne, kde by to malo zmysel aj z pohľadu rozloženia v rámci mesta,“ skonštatovala.
Predtým, než sa rozhodne, kde nemocnica bude stáť a za čo ju štát postaví, by sa malo rozhodnúť o tom, ako bude vyzerať zdravotná starostlivosť.
„Požiadal som ministra o to, aby politickým stranám predstavil medicínsky plán Bratislavy. To znamená, ako chce mať rozloženú zdravotnú starostlivosť, ako bude rozložený personál, a ako sa budú presúvať výkony. Až následne sa vieme rozprávať o nejakej výstavbe budov,“ povedal Oskar Dvořák z mimoparlamentného Progresívneho Slovenska.
Podľa riaditeľa Inštitútu INEKO Dušana Zachara sa koncová nemocnica zo štátneho rozpočtu dá postaviť. Stovky miliónov eur by však museli postupne vyčleňovať viaceré kabinety, a to počas niekoľkých volebných období.
