Hoci nemali stavebné povolenie, väčšina čiernych stavieb stojí dodnes. Majiteľ zaplatí pokutu a dostane dodatočné povolenie. Samosprávy sa zhodujú, že súčasný zákon je mäkký. V osade pri obci Vydrník v Popradskom okrese povolali stavebný dohľad. Osemčlennej rodine hrozí, že príde o dom.
Gapčovci si zobrali úver a postavili dom v rómskej osade v obci Vydrník. Tvrdia, že pozemok pod ním si kúpili od obce ešte za čias bývalého starostu. Papiere sa však nevedno kde stratili. „Áno, som si vedomý, že mám nelegálnu stavbu. Podal som si opätovne žiadosť na odkúpenie toho istého pozemok,“ povedal sťažovateľ a majiteľ domu Peter Gapčo.
Starosta pred krátkym časom listom oznámil Gapčovcom, že sa pred ich domom bude konať v stredu (31. 5.) o 10.00 h štátny stavebný dohľad. „Napísané pokuta a že zbúrajú dom. Prečo práve nám, však máme šesť detí,“ hovorí mama rodiny Eva Gapčová.
Téme čiernych stavieb v rómskych osadách sa v Správach RTVS o 19.00 h venovala redaktorka Ivana Ratkovská:
Štátny stavebný dohľad sa nakoniec nekonal. Starosta obce Maroš Kroščen upokojoval situáciu s tým, že o strechu nad hlavou sa Gapčovci báť nemusia. „Ja som ochotný urobiť všetko pre to, aby som si stavbu zlegalizoval,“ mieni Gapčo.
Nejde o ojedinelý prípad
Prípad Gapčovcov je vrchol ľadovca, keďže v rómskych osadách stoja stovky čiernych stavieb. Na štátnych či súkromných pozemkoch i v závalových pásmach. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero upozorňuje, že historicky obce Rómov vytlačili na pozemky, ktoré neskôr vrátili pôvodným vlastníkom. A teraz riešia veľký problém.
„Podľa Atlasu rómskych komunít 2019 žije približne 40-tisíc ľudí z marginalizovaných rómskych komunít v chatrčiach. A ďalších 43-tisíc v neskolaudovaných murovaných domoch. To však neznamená, že tí, ktorí nemajú právne usporiadaný vzťah k obydliu, žijú automaticky v nelegálnych obydliach,“ dodal Hero.
Splnomocnenec odporúča urobiť v obci jednoduché pozemkové úpravy, samospráva na to môže čerpať európske peniaze už v septembrovej výzve.
