Vysoko nad roklinou rieky Apurimac domorodí obyvatelia Peru rok čo rok opravujú ručne tkaný visutý most, posledný svojho druhu na svete, ktorý tu spája brehy už stáročia od čias Inkov.
Kečuovia sa pravidelne každý rok v júni schádzajú, aby obnovili most Q’eswachaka, ktorý tvoria len pevné laná zviazané z andskej trávy, a vysoko nad priepasťou skúšajú svoju odvahu tým, že po roku vymieňajú opotrebovaný materiál, informovala agentúra AFP.
Je to rituál, ktorý spája jednotlivé komunity, ako aj súčasníkov s generáciami predkov, veria Kečuovia. „Je pre nás vecou cti obnoviť tento most,“ povedal 34-ročný študent Braulio Huilca.
#Peru – Gravity-defying: revamping an Inca rope suspension bridge.
— AFP Photo (@AFPphoto) June 20, 2023
📸 Christian SIERRA #AFP pic.twitter.com/ClODAVc2XB
Lávka a proces jej každoročnej obnovy boli pred desiatimi rokmi zapísané do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, čím sa stala hlavnou turistickou atrakciou a kľúčovým zdrojom príjmov pre peruánsky región Cuzco, kde sa nachádza inkská pevnosť Machu Picchu.
„Ak by sme to ukončili, tradícia by sa skončila a spolu s ňou aj príjmy,“ poznamenal 40-ročný Felipe Hanampa Huamani.
Most tvoria laná upletené zo stebiel kostravy, trávy, ktorá sa bežne vyskytuje v Južnej Amerike. Prvýkrát ho na tomto mieste postavili pred 600 rokmi. Je dlhý približne 30 metrov, široký 1,2 metra a visí asi 28 metrov nad riekou.
Most stavajú každý rok
Obyvatelia provincie Canas sa každoročne niekoľko týždňov schádzajú, aby pripravili materiál na laná. Ženy v pestrých sukniach kosia trávu, zväzujú ju, namáčajú v studniach a potom steblá tlčú kameňmi. Až potom z nich upletú laná. Tie nosia muži po úzkych cestičkách a strmých schodoch na most.
Ženy sú v prvých fázach nevyhnutné, ale počas prác na moste nemôžu byť prítomné. Miestni veria, že by mohli rozhnevať žiarlivé vodné víly.
Bezpečnosť ľudí počas obnovy mosta má zabezpečiť šaman, ktorý na začiatku prác obetuje bohom jahňa. Potom muži vo farebných klobúkoch stiahnu strhnú starý sčernetý most do rieky a začnú stavať nový.
Výmena trvá tri dni a robotníci si prácu spríjemňujú žutím listov koky, ktoré im dodávajú energiu.
Kečuovia stavajú most každý rok znova a znova, hoci je bezpečnejšie prejsť cez rieku po neďalekej kovovej lávke, ktorá sa používa na obchod a dopravu. „Ak ho neobnovíme, boh nás potrestá. Mohlo by dôjsť k nehode alebo by sa nám mohlo niečo stať,“ myslí si 54-ročný farmár Emperatriz Arizapana Huayhua, ktorý sa pravidelne zúčastňuje na prácach.
