Značené vysokohorské chodníky aj štíty sú od polovice júna otvorené. Väčšinou turisti pri výstupe neuvažujú, podľa čoho dostal štít názov a aká história sa k tomu viaže. My sme to zistili za vás.
„Názvoslovie tatranských štítov“ hovorí , že svoje meno má až 1 400 vrcholov, vežičiek, dolín, sediel či plies.
„V roku 1996 môj otec zostavil publikáciu, v ktorej uvádza vtedy všetky známe oficiálne názvy,“ hovorí tatranský historik a publicista Ivan Bohuš.
„Páči sa mi to, že to nie je podľa mien a osobností, ale skôr podľa prírody – podľa farieb alebo podľa zvierat,“ uviedol tatranský horský sprievodca František Mrázik.
V Tatrách nájdete Žihľavník, Svišťový štít, Baranie rohy, Capie plesá, Kozí štít a mnohé ďalšie. Zvieracie meno dostala aj skalná veža Žabí kôň.
„Ak človek nepozná horolezeckú terminológiu, tak si ťažko spojí ako ide kôň a žaba dohromady. Je to atypické,“ dodáva Mrázik.
Téme sa v Správach venovala redaktorka RTVS Ivana Ratkovská:
Prekvapí aj to, že Rysy nepomenovali podľa zvieraťa ale podľa ich tvaru. „Lebo na severnú stranu spadá výrazný žľab, ako hovoria Poliaci – rysa,“ vysvetlil Bohuš.
Podľa tvaru dostali názvy aj Ostrý štít, Tupá, Končistá. Do Mengusovskej doliny zrejme najčastejšie chodili hľadači pokladov.
„Tam sa objavujú mnohé názvy typu Satan, Diablovina, Pekelník, Dračí štít. Išlo o spomienky na stredoveké legendy, podľa ktorých tatranské poklady strážili takéto bytosti,“ ozrejmuje Ivan Bohuš.
Veľká časť tatranských lokalít sa volá podľa farby. Azda najbizarnejšie v tomto prípade vyznieva názov Veľkého Bieleho plesa. „ Podľa Kežmarskej Bielej vody, ktorá v perejách vytvára bielu penu, ale samotné pleso má na dne množstvo bahna a je úplne čierne,“ vysvetlil Bohuš.
Úsmevný omyl
Najznámejšie štíty sa volajú podľa obcí, do katastra ktorých patrili – Gerlachovský, Kežmarský či Lomnický. Boli však aj časy, keď najvyššie tatranské štíty dostali umelo vytvorené mená podľa politikov.
„Takým nešťastným príkladom je štít Františka Jozefa, ktorí urobili z Gerlachovského štítu. Počas prvej Československej republiky to bol Legionársky štít. Po druhej svetovej vojny to bol štít Stalina,“ priblížil Bohuš.
Pod Tatrami žili Spišiaci, Gorali, spišskí Nemci či Poliaci. Každý si nazval štíty vo svojom jazyku. Napríklad Ťažký štít bol odrazu Český. Aj dnes dochádza v názvosloví štítov k veselým „preklepom“. Horský vodca Jaro Michalko si spomína na zážitok na Zelenom plese s českým sprievodcom a jeho anglickou skupinou turistov.
„Bol oduševnený, menoval vrcholy a keď prišiel na Kolový štít tak to preložil ako Bicykel peak. Kolo po česky znamená bicykel, Angličania nerozumeli a my sme sa dobre zabavili, lebo Bicykel peak neexistuje,“ spomína tatranský horský vodca Jaroslav Michalko.
Horskí vodcovia dali dvom najznámejším štítom aj prezývky – Gerlachovský štít volajú chlebodarca a Lomnický je nielen medzi vodcami známy ako Dedo.
