Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vo štvrtok (20. 7.) v Bruseli vôbec nehovorili o sume 20 miliárd eur. Tou by mala Únia podporiť bojové úsilie Ukrajiny v nasledujúcich štyroch rokoch. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Wlachovský pripomenul, že hlavnou témou bola snaha poskytovať Ukrajine naďalej ekonomickú, humanitárnu a vojenskú pomoc. Osobitnou témou boli vzťahy EÚ s Tureckom po nedávnych prezidentských voľbách. Euroblok má záujem aj o spoluprácu v oblastiach, ako energetická diverzifikácia, životné prostredie, bezpečnosť či migrácia.
Diplomati mali aj videokonferenciu s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Podľa Wlachovského rozhovor s Blinkenom potvrdil dobrú kvalitu transatlantických vzťahov a jednotu, ktorú obe strany preukazujú v rôznych oblastiach.
„Hovorili sme hlavne o Ukrajine, ale o tom boli diskusie aj pred týždňom na samite NATO vo Vilniuse. Teraz sme prebrali aj iné otázky vzájomných vzťahov. Hovorili sme o Číne a západnom Balkáne a spomínali spoločné iniciatívy týkajúce sa dezinformácií a lživých informácií,“ vysvetlil.
S odkazom na debaty o Ukrajine Wlachovský naznačil, že ak ruský prezident Vladimir Putin vsádza na vyčerpanie Ukrajiny a Západu, tak podľa ministrov členských krajín EÚ sa „veľmi mýli“.
„Zastávame pozíciu jednoty a vytrvalosti, pretože ide o princípy medzinárodného práva a vzťahov medzi štátmi a ukrajinská suverenita a územná celistvosť sa musia obnoviť,“ odkázal.
Nehovorilo sa o sumách vojenskej pomoci
Wlachovský zdôraznil, že na Rade ministrov sa vôbec nehovorilo o sumách vojenskej pomoci Ukrajine v najbližších rokoch. Členské krajiny sa však zhodujú na vytvorení osobitnej kapitoly so špecifickým financovaním v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF).
Týždenník Politico s odvolaním sa na diplomatické zdroje EÚ vo štvrtok napísal, že ide o sumu 20 miliárd eur, čo šéf slovenskej diplomacie poprel.
„Nehovorili sme o tých dvadsiatich miliardách. Hovorilo sa o tom, ako treba využívať Európsky mierový nástroj ako spôsob pomoci Ukrajine. O tom, že Slovensko považuje za dôležité, aby sa vyriešila situácia s uvoľnením ôsmej tranže vojenskej pomoci, aby sa tie peniaze dostali nielen na Ukrajinu, ale aby z nich mohlo čerpať aj Slovensko. Hovorili sme aj o tom a to aj s Blinkenom, ako reštartovať európsky obranný priemysel v EÚ a vôbec na Západe,“ uviedol Wlachovský.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na tlačovej konferencii spresnil, že EPF „funguje veľmi dobre“ a EÚ ho chce aj naďalej používať.
„Chceme ho využívať s osobitnou kapitolou v ňom, so špecifickým financovaním,“ povedal Borrell. Toto financovanie by sa podľa niektorých návrhov malo odvíjať podľa ekonomickej sily členských krajín EÚ. To znamená, že najviac by prispievalo Nemecko. O spôsobe financovania osobitnej kapitoly v rámci EPF sa však na úrovni EÚ ešte nerokovalo.
