Izraelský parlament v pondelok (24. 7.) schválil kontroverzný zákon, ktorý obmedzuje právomoci najvyššieho súdu v prospech vlády. Za zákon hlasovalo 64 poslancov. Proti nebol nikto, pretože opoziční zákonodarcovia na protest opustili rokovaciu sálu. Informovali o tom tlačové agentúry a izraelské médiá.
Opozícia podá proti prijatiu zákona žalobu na najvyšší súd. „Už zajtra (v utorok) ráno podáme žalobu na najvyšší súd proti jednostrannému zrušeniu demokratického charakteru štátu Izrael,“ povedal šéf opozície Jair Lapid, ktorého citoval spravodajský server Haarec.
Vyzval zároveň vojenských záložníkov, ktorí sa pripojili k protestu, aby počkali a nechali najvyšší súd, aby vec prerokoval. „Neprestávajte slúžiť, nepoškodzujte akcieschopnosť a pripravenosť izraelských ozbrojených síl, kým nebudeme vedieť, aké bude [konečné) rozhodnutie,“ dodal Lapid.
Taktiež izraelská mimovládna organizácia Hnutie za kvalitnú vládu oznámila, že podá odvolanie na najvyšší súd s odôvodnením, že v pondelok schválený zákon de facto eliminuje súdnu moc a mal by súd zrušiť.
Pred parlamentom protestujú ľudia
Pred parlamentom demonštruje asi 20-tisíc ľudí a izraelský odborový zväz Histadrut chystá schôdzku, aby prerokoval možnosť generálneho štrajku. Očakáva sa, že schválenie zákona vyvolá ďalšiu vlnu hromadných protestov, ktoré v krajine pokračujú už od tohto januára.
Schválený zákon je kľúčovou časťou kontroverznej vládnej súdnej reformy. Jeho cieľom je obmedziť právomoc najvyššieho súdu rušiť rozhodnutie vlády tým, že ich označí za neprimerané.
„Urobili sme prvý krok v historickom procese nápravy súdneho systému v krajine,“ vyhlásil po hlasovaní minister spravodlivosti Jariv Levin. Za zákon nakoniec podľa izraelských médií hlasoval aj minister obrany Joav Gallant, ktorý sa do poslednej chvíle pokúšal rokovať o kompromisnom riešení.
Izraelčania protestujú proti novej súdnej reforme:
Krajne pravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir povedal, že prijatie zákona je „dobrou správou pre celý Izrael, ktorý bude odteraz o trochu demokratickejší“. Podľa jeho slov je to však len začiatok a treba schváliť aj zvyšok reformy.
Opozícia a protestujúci tvrdia, že reforma obmedzuje izraelskú demokraciu. Podľa niektorých je motivovaná aj osobnými pohnútkami premiéra Benjamina Netanjahua, ktorého súdia pre korupciu.
V koaličnej vláde, ktorá vznikla vlani v decembri, sú aj krajne pravicové a ultraortodoxné strany, ktoré podľa opozície chcú oslabenie právomocí najvyššieho súdu využiť na vlastné ciele. A to vrátane legalizácie rozširovania židovských osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu.