Na hlavný obsah

Krajiny Európskej únie a Latinskej Ameriky nie sú jednotné k ruskej agresii na Ukrajine

Téma zatienila samit krajín EÚ a latinskoamerických a karibských štátov.

Krajiny Európskej únie a Latinskej Ameriky nie sú jednotné k ruskej agresii na Ukrajine
Na snímke je Ľudoví Ódor na samite EÚ a latinskoamerických a karibských krajín. Foto: RTVS

Samit lídrov únie a latinskoamerických a karibských štátov zatienila nejednota k ruskej agresii na Ukrajine. EÚ s snaží o oživenie hospodárskych vzťahov, keďže región bol doteraz mimo jej hlavného záujmu.

Predsedovia vlád a prezidenti 60 krajín zasadli za rokovací stôl po ôsmich rokoch. Mnohí očakávali, že stretnutie po takej dlhej dobe dá vzťahom medzi Európu a Latinskou Amerikou nový impulz.

„Rada krajín EÚ sa snažila hľadieť vpred a navádzať na čo najintenzívnejšiu budúcu spoluprácu. Niektorí reprezentanti krajín CELAC sa z rôznych dôvodov často vracali do minulosti tých vzájomných vzťahov,“ skonštatoval premiér Českej republiky Petr Fiala.

Samitu krajín Európy a Latinskej Ameriky sa v reportáži venoval redaktor RTVS Martin Hílek:

Lídri viacerých krajín pripustili, že ľahostajnosť Európy voči Latinskej Amerike využila Čína, ktorá do regiónu v poslednom období investovala stovky miliárd dolárov. Únia verí, že investície z objeme 45 miliárd eur, ktoré prisľúbila, vzájomné hospodárske vzťahy posilnia.“

Aby sme presne vyhľadávali tie príležitosti, ktoré jednak pre náš kapitál môžu priniesť nejakú návratnosť a tieto krajiny ich zase bytostne potrebujú tie investície, lebo v mnohých oblastiach nemajú jednoducho kapitál, nemajú financovanie dostupné na to, aby sa riešili tieto problémy,“ uviedol premiér Ľudoví Ódor.

Investície by mali smerovať predovšetkým do projektov na ochranu klímy, pralesov, či rozvoja digitálnej ekonomiky.

Nejednotní pri vojne na Ukrajine

Samit však odhalil aj oblasti, ktoré oba regióny rozdeľujú. Tou hlavnou sa stal spor o odsúdenie ruskej agresie na Ukrajine. Niektoré krajiny bránili tomu, aby sa akékoľvek formulácie, ktoré by odsúdili Rusko, zahrnuli do spoločného vyhlásenia.

„Jediné, čo môžem povedať z pohľadu Čile, je, že nás táto situácia veľmi mrzí. Naozaj, sme veľmi prekvapení, že v našej skupine sú členovia, ktorí sú proti akémukoľvek uzneseniu týkajúcemu sa vojny na Ukrajine. Myslíme si, že ide o agresívnu vojnu,“ povedal minister zahraničných vecí Čile Alberto Van Klaveren.

Napriek rozdielnym názorom na niektoré témy sa na samite podľa viacerých lídrov najčastejšie skloňovalo slovo spolupráca. Pre jej ďalší rozvoj sa dohodli na pravidelných stretnutiach, ktoré by mali byť každé dva roky.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet