Počet obetí hladu za posledné štyri roky celosvetovo stúpol. UNICEF a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varujú, že ak sa proti hladomoru nesprísnia medzinárodné opatrenia, nenaplníme stanovený cieľ udržateľného rozvoja ľudstva na rok 2023.
Výročná správa OSN o potravinovej bezpečnosti konštatuje, že počet obetí hladomoru oproti minulému roku vzrástol až o 122 miliónov.
„Aj v uplynulých rokoch ľudia umierali na hlad. Pandémia, neustále zvyšovanie cien potravín a iné ekonomické extrémy sú však hlavné hnacie sily, pre ktoré sa nám nedarí bojovať s hladomorom tak, ako by sme chceli,“ uviedla ekonómka organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo Cindy Hollemanová.
Téme sa venovala redaktorka RTVS Tamara Michalková:
Najviac postihnutým regiónom zostáva Afrika. Na dôsledky hladu tam umiera každý piaty človek. To je dvakrát viac ako celosvetový priemer. „Chápem, že počet detí, ktoré sú choré pre nedostatok jedla, je teraz vyšší. Problém je však v tom, že nemáme inú možnosť. Keď ich v nemocnici ošetríme a ich stav sa zlepší, pošleme ich späť domov. Tam však nemajú čo jesť, ochorejú a vrátia sa. Stáva sa z toho začarovaný kruh. Je to pre nás veľmi frustrujúce a pre rodiny bolestivé,“ povedal detský lekár Teklay Hagos.
„Svetový potravinový program (WFP) je hlboko znepokojený tým, aký vplyv môže mať každá prestávka v poskytovaní pomoci na životy rodín, ktorým pomáha. Zavádzame všetky praktické bezpečnostné opatrenia, aby sme zaistili, že sa potraviny dostanú k ľuďom, ktorí ich nemajú,“ skonštatovala regionálna riaditeľka komunikácie WFP Brenda Kariukiová.
Výročná správa OSN tiež upozorňuje na zvýšenú urbanizáciu, ktorá ovplyvňuje čo a koľko ľudia zjedia. Predpokladá, že takmer sedem z desiatich ľudí bude do roku 2050 žiť v mestách. Vládni predstavitelia by sa mali snažiť pochopiť tieto urbanizačné trendy a zohľadniť ich pri tvorbe politiky.
