Ruské politické strany, napríklad vládnuce Jednotné Rusko, sa obávajú pred regionálnymi voľbami hovoriť o vojne. V mnohých častiach krajiny sú ľudia proti vlasteneckým rečiam o invázii negatívne naladení a hrozí, že politikov nepodporia.
Tvrdia to novinári jedného z posledných investigatívnych portálov v Rusku Vjorstka. Podľa médií sú hlavnou témou septembrového hlasovania komunálne a sociálne problémy.
Téme sa v relácii Rádiožurnál v Rádiu Slovensko venovala redaktorka Kristína Chrenková.
Keď Rusa niečo prestane baviť, povie, že ho to “nadojelo” alebo že má toho “vot tak vot” – čiže akurát tak dosť. A práve to sa zrejme snažia odkázať do Moskvy bežní ľudia, ktorí sa už na vojnovú tému rozprávať nechcú, vysvetlil komentátor Českého rozhlasu Ondřej Soukup.
“Ruská spoločnosť nechce de facto o vojne ani počuť – je to vidieť na štatistikách sledovanosti politických programov. Takže nemôžete urobiť úspešnú volebnú kampaň, aby ste mali nejakú vlasteneckú mobilizáciu ako tému alebo také niečo. Za rok a pol to v Rusku prestalo baviť,” pokračoval Soukup.
Soukup však tvrdí, že to nutne nemusí ukazovať protivojnovú náladu v spoločnosti, skôr bezmocnosť. „Predovšetkým nemajú pocit, že s tým môžu čokoľvek urobiť,“ dodáva.
Téme vojny sa politici vyhýbajú
Vojna je teda témou len v štyroch okupovaných ukrajinských regiónoch, kde sa tiež volí. Inak sa jej snažia politici vyhýbať a v predvolebnej kampani volia skôr neškodnejšie heslá a témy.
„Téma vojny je nevďačná, pretože sa na tom nedajú vlastne získať politické body. Nič z tých pôvodných cieľov, ako boli formulované vo februári minulého roku, sa nepodarilo, takže sa to nedá prezentovať ako výhra,“ dodal Soukup.
A vedia to najmä obyvatelia Sibíri, ďalekého východu a iných častí Ruska, odkiaľ sa verbuje najviac. Podľa Vjorstky sú na týchto miestach dediny, odkiaľ odišla do vojny štvrtina ich obyvateľov a všetci sa vrátili v rakvách.
Tam nenájdete autá so symbolom Z ani provojnové nadšenie, píše investigatívny web. Podľa prieskumov je však podpora vojny vo všeobecnosti stále vysoká a približne 55 až 60 percent Rusov ju stále schvaľuje.
I tak však strany bojujú s tým, čomu sa vlastne v kampani venovať. Vojne sa nevyhýbajú len liberálni demokrati, ktorí sľubujú právnu pomoc rodinám a vyplácanie dávok veteránom.
