Teplotná krivka rastie nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Za uplynulú dekádu (2011 – 2020) vzrástla priemerná teplota na Slovensku o 0,5 stupňa, miestami o 0,7 stupňa. Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavol Faško uviedol, že výrazné zmeny takejto akosti sa v histórii slovenských meraní nezaznamenali.
Vzostup tejto teplotnej krivky podľa neho bolo cítiť aj v uplynulých obdobiach, pričom poukázal na rekordne teplé a suché leto 2022, ale aj na poslednú zimu. Vzostup priemernej teploty bude podľa neho pravdepodobne pokračovať aj v najbližších desaťročiach.
Vlny horúčav zasiahli viacero kútov sveta. Napríklad v Pekingu mali deväť dní vysokých teplôt a podobná situácia nastala aj v kanadskom Quebecu. Slovensko má taktiež za sebou prvú vlnu horúčav, pričom podľa Faška nasledujúci víkend prinesie ďalšiu. Toto leto sa má niesť celé v duchu vĺn horúčav.
Vypočujte si celý rozhovor s klimatológom SHMÚ Pavlom Faškom, ktorý sa vyjadril k teplotným rekordom aj k vlnám horúčav, ktoré Slovensko zasiahnu počas tohto leta:
„Musíme sa pripraviť, že tento rok zažijeme ešte minimálne pár vĺn horúčav. Ťažko povedať, koľko ich presne bude. Jedna bude teraz cez víkend a v prvej polovici budúceho týždňa,“ informoval. SHMÚ na svojom facebooku špecifikovala, že vlna druhá vlna horúčav zasiahne Slovensko už v piatok (7. 7.).
Medzi týmito vlnami sa môže podľa Faška prejavovať, vzhľadom na našu zemepisnú polohu, ochladzujúci vplyv vzduchových hmôt. Vždy však pôjde o prechodný stav a ochladenie nepocítime intenzívne.
Podľa klimatológa sa takýto druh ochladenia prejavil po vlne horúčav aj v uplynulých dňoch, no takisto išlo len o „symbolické“ ochladenie. Povedal, že teplotné podmienky výrazné ochladenie neposkytovali a išlo skôr o nedostatok slnečného svitu v dôsledku zväčšenej oblačnosti.
Najteplejší jún v histórii meraní
Tohtoročný jún bol celosvetovo najteplejší v histórii meraní. Oznámila vo štvrtok (6. 7.) agentúra Európskej únie pre sledovanie atmosféry a klimatických zmien Copernicus. Celosvetová priemerná teplota dosiahla 16,51 stupňa. Vystúpila tak o 0,5 stupňa vyššie než je priemer z rokov 1991 až 2020.
K rekordu prispelo prehriatie oceánov vplyvom klimatických zmien a návrat prirodzeného meteorologického javu známeho ako El Niňo, ktorý sa vyznačuje otepľovaním morskej vody, uviedol Copernicus.
I keď sa presne nevie, čo prinesie zvyšok leta, od apríla padá po celom svete jeden teplotný rekord za druhým, od Číny cez Španielsko až po Atlantický oceán. Leto roku 2023 sa tak pre bezprecedentné teploty v mori aj na súši postupne črtá ako jedno z najnezvyčajnejších v histórii ľudstva, poznamenala k tomu agentúra AFP.
Údaje európskej agentúry, datované od roku 1950, patria popri dátach amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) k najspoľahlivejším a najpoužívanejším na svete. Predchádzajúce historické maximum zaznamenali v júni 2019. Celosvetová priemerná teplota vtedy vystúpila o 0,37 stupňa Celzia nad priemer za predchádzajúce tri desaťročia.
Teplotné rekordy padli napríklad v severozápadnej Európe, zatiaľ čo v niektorých častiach Kanady, Spojených štátov, Mexika, Ázie a východnej Austrálie „bolo výrazne teplejšie ako zvyčajne“, konštatoval Copernicus. Naopak chladnejšie ako zvyčajne bolo v západnej Austrálii, na západe Spojených štátov a v západnom Rusku.
„Rekordný jún 2023 je z veľkej časti spôsobený veľmi vysokými teplotami na hladine oceánov, ktoré tvoria 70 percent zemského povrchu,“ uviedol Julien Nicolas z únijnej agentúry.
Podľa Medzinárodnej meteorologickej organizácie (WMO) bude El Niňo pokračovať po celý rok s „minimálne miernou“ intenzitou.
