Opozičný Smer-SD spochybňuje mandát prezidentky Zuzany Čaputovej na zastupovanie Slovenska na prebiehajúcom samite NATO vo Vilniuse. Tvrdí, že sa s nikým neradila a obišla politické strany aj inštitúcie. Podľa hlavy štátu prešlo stanovisko štandardnou procedúrou na vláde. Ako skonštatovala, odchádza s presne takým istým mandátom ako na všetky samity vrátane roka 2019, keď bol pri vláde Smer.
„Pozície, ktoré idem reprezentovať za Slovenskú republiku, sa netvoria dni ani týždne. Tvoria sa mesiace v komunikácii s jednotlivými ministrami ešte predchádzajúcej vlády a, samozrejme, aj tejto vlády. Stanovisko prešlo štandardnou procedúrou na vláde,“ skonštatovala Čaputová.
Poznamenala, že na samite sa nebude rozhodovať o samotnom členstve Ukrajiny v NATO, ale o posilnení praktickej a politickej spolupráce s krajinou.
Poradca prezidentky a ústavný právnik Marián Giba vysvetlil, že podľa ústavy aj medzinárodného práva je prezident najvyšším predstaviteľom štátu a jeho suverenity. S tým je spojené aj právne a politické zastupovanie štátu na najvyššej úrovni smerom k zahraničiu. Prezident na ne nepotrebuje žiadne osobitné splnomocnenie.
„Berúc do úvahy, že prezident je aj hlavným veliteľom ozbrojených síl a Severoatlantická aliancia je medzinárodná organizácia kolektívnej obrany, by bolo skôr namieste sa pýtať, kto iný ako prezident by mal na samite Slovensko zastupovať,“ poznamenal Giba.
Iné priority Smeru
Predseda Smeru Robert Fico sa pýta, kto prezidentke garantuje, že jej hlasovanie vo Vilniuse sa pretaví do konkrétnych rozhodnutí vo vláde alebo parlamente. „Vôbec sa necítime byť viazaní tým, čo urobí prezidentka vo Vilniuse, pretože je to jej subjektívne rozhodnutie, o ktorom s nikým nehovorila a s nikým sa neporadila,“ vyhlásil na utorkovej (11. 7.) tlačovej konferencii.
Fico namieta zámer určiť na samite výdavky na obranu vo výške dvoch percent HDP za minimum. Poukazuje na iné priority, napríklad zdravotníctvo. Členstvo Ukrajiny v NATO podľa neho nie je národným záujmom. Varuje pred napätím v regióne a hrozbou vojny. Zopakoval, že Ukrajina by mala byť nárazníkom medzi Ruskom a Alianciou. Zároveň potvrdil záujem zostať členom NATO a plniť si záväzky.
