Nový domov pre ropuchy zelené, ktorý im vytvorili v košickom mestskom parku, nevydržal ani mesiac. Chránený druh žiab premiestnili z neďalekej fontány do jazierka. No a namiesto toho, aby v ňom ropuchy našli bezpečný úkryt, ohrozujú ich návštevníci, ktorý jazierko ničia.
Za štyri týždne fungovania ho museli už štyrikrát opravovať. Ľudia svojvoľne presúvajú kamene či vodné rastliny. Vandali dokonca zničili aj tabule, ktoré informovali o funkciách jazierka.
Jazierku pre žaby sa venoval redaktor RTVS Ondrej Behún:
„Mnoho ľudí tam chodí, rozoberá to a tie kamene potom pohadzujú do vody. Mali sme tam prípady, že tam ľudia už hádžu mince pre šťastie. To tiež nie je najvhodnejšie, z tých mincí sa totiž môžu uvoľňovať rôzne toxické kovy,“ spresnil hovorca Správy mestskej zelene v Košiciach Peter Sasák.
Správa mestskej zelene v Košiciach upozorňuje, že toto jazierko nebolo stavané pre ľudí ale ani pre psy. A práve tie ho poškodzujú v súčasnosti najviac.
„Ten pes ako tam lezie, tak ničí povrch, ktorý tam je vytvorený zo sypaného kameňa a lomového kameňa. Tak isto je tam prevzdušňovacia hadica, ktorá je v tom kameni len prihrnutá a zaťažená,“ doplnil Sasák.
Chcú, aby ľudia o jazierku vedeli viac
„Treba aj plagáty alebo čo tam postaviť, aby ľudia o tom vedeli,“ myslí si jeden z návštevníkov parku.
A práve to chce správca jazierka aj urobiť. K tomu chce vytvoriť akúsi vizuálnu zábranu.
„Jednoduchú ohradu z drevených kolov, ktoré sú prepojené hrubým konopným lanom a na stĺpiky dáme tiež oznámenia, aby ľudia vedeli, že môžu sa pozerať, ale nemali by do toho územia vstupovať,“ dodal Sasák.
„Tak ako všetky obojživelníky, k životu potrebuje vodu, ale hlavne v čase rozmnožovania, kedy nakladie na tú vodnú plochu vajíčka. Voda je dôležitá pre udržanie populácie,“ vysvetlila ochranárka Štátnej ochrany prírody Marta Hrešová.
Odborníci upozorňujú, že každý zásah do jazierka je nežiadúci. Aj jeho oprava. Využívajú ho nielen žaby.
„Množstvo živočíchov sa tam už teraz schádza. Aby sa napili, aby si našli úkryt,“ doplnil Sasák.
Ide o prvú rozmnožovaciu plochu pre obojživelníky v parku. Vznikla v spolupráci so Štátnou ochranou prírody, s Okresným úradom, odborníkmi z UPJŠ ale aj s pamiatkarmi, keďže park je chránený.
