Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Viaceré slovenské politické strany sú skeptické k vstupu Turecka do Európskej únie

Majú pochybnosti, či sa Ankare podarí splniť podmienky.

Viaceré slovenské politické strany sú skeptické k vstupu Turecka do Európskej únie
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP

Viaceré politické strany na Slovensku nesúhlasia so vstupom Turecka do Európskej únie alebo sa k tomu stavajú skepticky. Majú pochybnosti, či sa Ankare podarí splniť podmienky vstupu.

„V minulosti sa Turecku nedarilo plniť podmienky vstupu do NATO, teraz tiež vidíme, akým spôsobom Turecko funguje. Skôr máme predpoklad, že sa vzďaľuje princípu vstupu do EÚ, a sme voči tomu skeptickí,“ skonštatovalo hnutie Sme rodina.

Podobne to vidia Demokrati, podľa ktorých Turecko vo viacerých reformách nepokročilo. Prípadné členstvo v EÚ podľa strany nie je témou dňa a nepredpokladá to ani v krátkodobom či strednodobom horizonte.

SaS zdôraznila, že členstvo v Únii je vecou vôle danej krajiny, a najmä splnenia podmienok. Strana zopakovala, že v tejto otázke je v oficiálnej línii s rezortom diplomacie.

Problém vidia v súčasnom vedení

Podľa Tomáša Valáška z Progresívneho Slovenska nepripadá vstup Turecka do Únie za súčasného vedenia v krajine do úvahy. Poukázal na politiku tamojšieho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. „Zaviedol vládu jedného muža, väzní politických oponentov, manipuluje s voľbami a flirtuje s Ruskom,“ tvrdí Valášek. Negatívne vníma, že Turecko podmieňovalo súhlas so vstupom Švédska do NATO svojou európskou budúcnosťou.

„Takto sa nedajú kritériá vstupu do EÚ obísť. Lepšie by bolo, keby sa Ankara sústredila na obnovenie demokracie a fungovania právneho štátu,“ poznamenal. Členstvo Turecka je podľa neho prinajlepšom dlhodobou možnosťou. „Nebolo by múdre ju ani úplne vylúčiť,“ podčiarkol. Poukázal na podporu vstupu medzi Turkami a na to, že napriek rokom koncentrácie moci v rukách prezidenta ostáva Turecko odolné voči nedemokratickým praktikám.

„Turecko má dnes veľmi ďaleko od vstupu do EÚ, pretože dnes neplní ani tzv. základné kodanské kritériá, ktoré sú spojené so stabilným demokratickým vládnutím a právnym štátom v krajine,“ uviedol Peter Kmec z Hlasu-SD.

Rovnako podotkol, že prístupový proces Švédska do NATO a Turecka do EÚ nie sú vzájomne prepojené. Vzhľadom na túto podmienku Turecka je podľa neho zjavné, že bude do poslednej chvíle hľadať zámienky na blokovanie vstupu Švédska do Aliancie.

Dohoda strategického partnerstva

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová so vstupom Turecka nesúhlasí. Nie je podľa nej záujmom EÚ, aby susedila s krajinami ako Sýria, Irán alebo Irak. Poukázala na to, že väčšina územia Turecka sa nenachádza v Európe, ale Ázii.

„Vstupom Turecka by sa otvorili ďalšie cesty na nelegálnu migráciu,“ povedala. Cestu vidí skôr v dohode strategického partnerstva EÚ a Turecka i v spolupráci v ekonomickej oblasti. Únia by sa podľa nej mala sústrediť na podporu vstupu balkánskych krajín a stabilizáciu regiónu, v čom vidí aj význam pre Slovensko.

Odmietavo sa k tejto otázke stavia aj KDH a považuje to za neprijateľné. „Podporujeme však posilnené vzťahy s Tureckom v konkrétnych oblastiach, najmä v súvislosti s riešením nelegálnej migrácie, zabezpečením fungovania čiernomorskej dohody o doprave obilia a podporou územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny,“ podčiarkla europoslankyňa z hnutia Miriam Lexmann.

Vstup Turecka odmieta aj SNS. Dvere do Únie by sa podľa strany mali v budúcnosti otvoriť len pre Čiernu Horu a Srbsko. „Európska únia by mala skončiť s prijímaním. Turecko nie je schopné splniť podmienky vstupu,“ uviedla SNS.

So vstupom Turecka nesúhlasí ani hnutie Republika. Podotýka, že Únia má v súčasnosti dosť nezvládnutých vlastných problémov. Navyše by podľa hnutia prijatie Turecka posilnilo multikulturalizmus v Európe, v ktorom vidí zdroj množstva konfliktov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko