Ovocie, zelenina či cukrová repa a kukurica. Plodiny, ktoré už bez závlah poľnohospodári na Slovensku nedokážu efektívne vypestovať. Vodu na zavlažovanie potrebujeme, napriek tomu ju nechávame z krajiny odtekať. Nádrže, ktoré by ju mohli zadržať síce máme, mnohé sú však zanesené sedimentmi.
Jedny z najrozsiahlejších závlah na Slovensku fungujú v okolí Želiezoviec. Pestovateľ nimi zavlažuje plodiny, ktoré by sa bez vody pestovať neoplatilo.
Zavlažovaniu sa venovala redaktorka RTVS Jana Obrancová:
“Výsledok by bol veľmi mizerný, tie výnosy by boli zlé, kvalita, hľuzy zemiakov alebo veľkosť cibule by bola malá, osivová kukurica by sa neopelila,“ uviedol poľnohospodár zo Želiezoviec a Hronoviec Robert Kovács.
Na zavlažovanie kedysi slúžila aj voda z nádrže v Kolíňanoch pri Nitre. Pestovatelia ju však už roky nečerpajú, v nádrži sú ryby a tvoria sa v nej nánosy, podobne ako v ďalších nádržiach. Na Slovensku ich máme asi 200.
“Sa zanáša každým rokom, z pôdy keď sa splaví, alebo teda konáre, listy, tak tieto veci sú tam. Bolo by dobré to raz za čas vyčistiť. No ale hovorím, je to veľmi náročné,“ spresnil Ján Lajda z Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU v Nitre
“Keby boli čistené, tak by mohli zadržať dvojnásobné množstvo vody a samozrejme potom či už odparovaním alebo zavlažovaním by mohla nastať tá efektívna cirkulácia,“ doplnil Kovács.
Komplikované čistenie nádrží
Čistenie nádrží je však komplikované. Poľnohospodári ich nevlastnia a čistiť ich tak nemôžu. Nádrže spravidla spravujú vodohospodári, ktorí spadajú pod rezort životného prostredia.
“Čistenie aj údržbu má zabezpečovať správca nádrže a vodného toku. Dali by sa využiť aj zdroje z eurofondov, ktoré má k dispozícii envirorezort,“ povedal hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Andrej Wallner.
“MŽP z eurofondov podporovalo predovšetkým vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine,“ ozrejmil hovorca Ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.
Problémom nie je len hľadanie peňazí, ale aj to, čo spraviť s vyťaženým sedimentom. Hoci obsahuje živiny, na pôdu ho zo zákona pestovatelia len tak umiestniť nemôžu.
“Treba upraviť limit obsahu organických látok, tak aby sa celý proces využitia dnových sedimentov zjednodušil,“ dodal Wallner.
“Zriadil sa už implementačný výbor, ktorý si kladie za cieľ do roku 2024 aktualizovať legislatívu,“ doplnil Ferenčák. Na to sa však bude musieť nájsť politická vôľa po jesenných voľbách.
