Žien ide do volieb výrazne menej ako mužov. Navyše na kandidátkach obsadili menej lukratívne pozície. RTVS analyzovala listiny jednotlivých strán a ukázalo sa, že až tri štvrtiny uchádzačov o miesta v parlamente tvoria muži. Téme sa venovala redaktorka Nina Janešíková, ktorá sa rozprávala so sociologičkou Barborou Holubovou.
V nadchádzajúcich voľbách zabojuje o priazeň voličov celkovo 2 722 kandidátov, z toho je 690 žien, čo predstavuje takmer 25,5 percenta. Toto číslo je len o niečo vyššie oproti posledným parlamentným voľbám v roku 2020, kedy kandidovalo 632 žien (23 percent).
Podľa sociologičky ide stále o veľmi nízke číslo. „Akékoľvek zvýšenie je naozaj očakávané, respektíve populácia žiada, aby bolo viac žien v politike,“ uviedla. Politika sa stále vníma skôr ako mužská záležitosť, keďže v parlamente nebolo nikdy viac ako 25 percent žien a vo vláde maximálne štyri, tvrdí.
Percento žien na kandidátnych listinách viacerých veľkých strán je oveľa nižšie ako 25 percent. „Zostavovanie kandidátok je zodpovednosťou politických strán. Naša legislatíva, žiaľ, neupravuje pravidlá, na základe čoho by sa kandidátky mali zohľadňovať. Niekedy naozaj nie je jasné, na základe akých pravidiel zostavuje politická strana svoje kandidátky,“ vysvetlila Holubová.
Krúžkovanie žien
V nadchádzajúcich voľbách kandiduje celkovo 25 subjektov, z toho len na piatich z nich sú na líderskej pozícii ženy. Pri pohľade na prvú desiatku kandidátok vidíme v nej v priemere dve až tri ženy. To znamená, že stále tvoria muži 70 až 80 percent z tých najpoprednejších miest.
„Chcem zdôrazniť, že počet žien, ktoré kandidujú, neznamená automaticky, že sa všetky dostanú do parlamentu. Jediná šanca je momentálne ženy krúžkovať. To znamená dať im preferenčné hlasy, aby žien v parlamente bolo čo najviac,“ zdôraznila sociologička.
Opäť na chvoste EÚ
Podľa Holubovej sme v tomto ohľade opäť na chvoste rebríčka krajín v rámci Európske únie. „Za nami už je tuším len Maďarsko alebo Rumunsko. Ale napríklad škandinávske krajiny – 48-percentné zastúpenie žien, ale aj Fínsko. Alebo napríklad aj Chorvátsko má 37-percentné zastúpenie žien,“ priblížila.
Sociologička tvrdí, že v politike potrebujeme zvýšiť počet žien. Hlavným argumentom je podľa nej to, že vyššie zastúpenie žien zvyšuje kvalitu zastupiteľskej demokracie. „To, že nás (žien) je v populácií 51 percent a máme iba 20-percentné zastúpenie, je skutočne hanbou pre Slovensko,“ dodala.
„V krajinách, kde je vyššie zastúpenie žien v politike, tak tam je nižšia miera korupcie,“ doplnila. Ženy majú podľa nej väčšiu tendenciu kooperovať a dohodnúť sa na konsenze.
