Kampaňujúce politické strany sa čoraz viac obávajú volebného patu. Teda situácie, keď by nikto z víťazov nedokázal zložiť koalíciu a vládu. Odborníci pripomínajú, že podobné obavy sa doteraz nikdy nenaplnili. Slovník politických strán – ako aj ich taktika – je podľa nich odlišná v období pred voľbami a v čase po nich.
Napriek tomu upozorňujú, že prípadný volebný pat bude závisieť od počtu strán, ktoré prekročia hranicu zvoliteľnosti. Ak sa ich do parlamentu dostane málo, pat sa môže stať reálny.
Kým prieskumy volebných preferencií doteraz ukazovali trend, že vláda sa nebude dať zložiť bez účasti Hlasu-SD, v súčasnosti sa kurz otáča a hovorí sa o možnom volebnom pate.
Analytici napriek tomu predpokladajú, že situácia sa ešte zmení. Podľa Michala Misloviča z agentúry MEDIAN SK závisí hrozba patu od počtu strán, ktoré sa do parlamentu dostanú. Čím menej, tým je reálnejší. V takom prípade by mal problém zostaviť vládu nielen Smer-SD, ale aj Progresívne Slovensko. Rozhodujúcu úlohu tak zohrá volebná účasť.
„Nízka účasť v podstate neprospieva vôbec nikomu, ale oveľa horšie sú na tom pri nízkej účasti pravicové strany. Naopak, vysoká účasť prospieva v podstate všetkým, ale zase o niečo viac pravicovým stranám,“ vysvetlil Mislovič.
Nikdy k podobnej situácii nedošlo
Hrozba patu sa síce nad blížiacimi sa voľbami vznáša, no nikdy k podobnej situácii nedošlo, tvrdí politológ Prešovskej univerzity Michal Cirner. Pripomína, že predvolebná matematika jednotlivých strán je vždy iná, ako tá povolebná. Dôkazom je situácia z roku 2016, keď v jednej vláde skončili rivali zo Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd a Siete.
Podľa politológa je rovnako dôležité, koľko strán sa dostane do parlamentu. „Prepočet hlasov na mandáty môže vyzerať rôzne, keď budú v parlamente štyri politické strany a keď bude sedem alebo osem politických strán,“ vysvetlil.
Ak by došlo k volebnému patu a ani jedna zo strán by nevedela zložiť koalíciu a vládu, ústava pozná riešenie. Tým by boli opätovné predčasné voľby. Ústavný právnik z Katedry práva Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák tvrdí, že poslanci by si mohli skrátiť volebné obdobie tak, ako začiatkom tohto roka. „Na to uznesenie potrebujete 90 poslancov,“ povedal.
Rozpustenie parlamentu prezidentkou
Druhou možnosťou by bolo rozpustenie parlamentu hlavou štátu. Prezidentka Zuzana Čaputová by k takémuto riešeniu mohla pristúpiť, ak by Národná rada (NR) SR nerokovala dlhšie ako tri mesiace alebo by pol roka nevedela schváliť programové vyhlásenie vlády.
Problém je, že prezidentka stráca kompetenciu rozpustiť parlament šesť mesiacov pred prezidentskými voľbami. Vincent Bujňák vysvetľuje, že táto poistka je v ústave pravdepodobne z dôvodu, aby sa parlamentné a prezidentské voľby nekonali v podobnom termíne.
„Zrejme sa obával ústavodarca toho, aby sa nestalo, že ľud, keď má nejakú náladu v nejakom období, tak si zvolí aj NR SR aj prezidenta podľa daných nálad. Potom to bude tak, že jedna politická sila bude aj v prezidentskom paláci aj v NR SR,“ priblížil.
Poverený premiér Ľudovít Ódor uviedol, že nateraz nepredpokladá možnosť vládnuť dlhšie ako si to situácia po voľbách vyžiada. Napriek tomu je v prípade volebného patu pripravený pokračovať.
