Vážna jadrová havária v Záporožskej atómovej elektrárni by zrejme ovplyvnila prírodu nielen na Ukrajine, ale aj v susedných krajinách, vrátane Ruska a Moldavska. Vyplýva to z novej štúdie, ktorú si objednalo medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne so sídlom v Bostone.
Model počíta s tým, že oblasť v okruhu 20 až 30 kilometrov od elektrárne by bola pravdepodobne kontaminovaná céziom a museli by ju vyhlásiť za zakázanú zónu. S nižším rizikom – v rozmedzí od jedného do troch percent – by následky pocítilo aj Slovensko, Česko či Poľsko.
S autorom štúdie, jadrovým expertom Nikolausom Müllnerom z Viedenskej univerzity prírodných zdrojov a biologických vied (BOKU), sa pre reláciu Rádiožurnál v Rádiu Slovensko rozprávala Elena Seeber.
V štúdii píšete, že následky by sme pocítili aj u nás.
Následky by neboli masívne, teda neboli by kontaminované budovy a vyhlásené zakázané zóny a nedošlo by ani ku evakuácii. Mohlo by však dôjsť k tomu, že určité poľnohospodárske plochy by sa dlhšie nesmeli využívať. Obmedzený by bol aj rybolov.
Ide tu aj o divú zver, ktorá konzumuje huby, v ktorých sa hromadí cézium. To sa potom cez potravinový reťazec dostáva ku nám. Toto by mohli byť dôsledky. Čím ďalej je aerosolový oblak s čiastočkami cézia od elektrárne, tým viac sa rozširuje a delí. Preto vo vzdialenejších oblastiach dochádza k menšej záťaži.
Kto by bol najviac postihnutý?
Veľmi pravdepodobne by pre kontamináciu museli vyhlásiť zakázanú oblasť iba na území Ukrajiny, prípadne ešte na malom území v Rusku. Ale okrem Ukrajiny a Ruska sa pravdepodobnosť zriadenia zakázanej zóny pohybuje už pod jednou stotisícinou.
Pán Müllner, veľmi jednoducho, ako ste to vypočítali?
Vychádzali sme z toho, že v záporožskej elektrárni by došlo k vážnej nehode, teda ak by došlo k značnému poškodeniu jadra a veľkým únikom. Ak by teda uniklo 20 percent cézia z jedného bloku reaktora.
Na základe toho sme vypočítali pravdepodobnosť, ako bude céziom kontaminované okolie elektrárne. Dvadsať percent z tritisíc megawattového reaktora je už poriadny únik, ale v Černobyli bol ešte väčší, kde sa hodnoty pohybovali medzi 30 až 60 percentami cézia. To sa uvádza v štúdiách.
Čo ešte považujete za zásadné?
To, že elektráreň je už veľmi dlho odstavená, teda už jeden rok, čo za normálnych okolností predstavuje bezpečnostný benefit. Keby sa objavil problém, tak kým by došlo k uvoľneniu cézia, mali by sme ešte niekoľko týždňov čas zareagovať.
Problematické však je, že celý objekt sa nachádza na vojnovom území. Okrem toho ani jedna strana konfliktu neprejavuje najmenší záujem riadiť sa odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a okolo elektrárne zriadiť demilitarizovanú zónu. V tomto zmysle nevyplýva riziko zo samotnej záporožskej elektrárne, ale z toho, že je vojna.
