Rúška, lockdowny a obmedzenia sociálnych kontaktov nepochybne viedli k obmedzeniu šírenia nákazy ochorením COVID-19. Tvrdí to porovnávacia analýza britskej Kráľovskej spoločnosti (Royal Society) o dopadoch takzvaných „neliečivých opatrení“, na ktorú vo štvrtok (24. 8.) upozornili médiá. Menej presvedčivé boli podľa analýzy dosahov uzatvárania hraníc a obmedzenia cestovania.
„Existuje dostatok dôkazov pre záver, že rýchle, prísne zavedenie balíkov doplňujúcich sa neliečivých opatrení nepochybne zaúčinkovalo pri obmedzení nákazy vírusom Sars-CoV-2,“ uviedol vedúci autorov analýzy Mark Walport. To však neznamená, že by každé opatrenie malo rovnakú efektivitu vo všetkých situáciách, dodal.
„Opakovane sa ukázalo, že uzávery, nariadené rozstupy a obmedzenia veľkosti zhromaždenia sa spájali s významným obmedzením šírenia Sars-cov-2,“ tvrdia autori. Podľa nich to boli vôbec najúčinnejšie opatrenia. Čím tvrdšia bola, tým sa zvyšovala ich efektivita.
Autori poukazujú, že opatrenia zamerané na seniorov viedli napríklad k obmedzeniu vzniku ohnísk nákazy v domoch s opatrovateľskou službou. Uzávery škôl potom viedli k zníženiu šírenia vírusu v tomto prostredí a v školských komunitách.
Účinné bolo podľa väčšiny štúdií tiež zakrytie nosa a úst, a to predovšetkým, ak to bolo povinné, a pri nosení respirátorov či kvalitných druhov rúšok.
Málo štúdií skúmalo uzatváranie hraníc
Málo štúdií sa naopak zaoberalo dosahmi uzáver hraníc a obmedzením cestovania na šírenie koronavírusu. Cielené opatrenia tohto druhu, napríklad zákaz cestovania z krajín s vysokým výskytom vírusu do krajín s malým výskytom, mali podľa analýzy pravdepodobne stredne silný vplyv.
„Štúdie z mnohých krajín, ktoré zaviedli trasovanie spolu s izoláciou nakazených ľudí a ľudí, s ktorými boli v kontakte, ukázali pokles počtu úmrtí na covid-19,“ uviedli autori štúdie. Dôležitým faktorom pri zavádzaní a dodržiavaní opatrení bola dôvera v médiá a informácie o covidu-19.
Nepresvedčivý bol vplyv opatrení, ako sú časté vetranie či obmedzenie počtu ľudí na meter štvorcový, pretože v drvivej väčšine prípadov boli zavedené spolu s ďalšími opatreniami a nebolo tak možné skúmať ich jednotlivý vplyv.
Porovnávacia analýza vzala do úvahy šesť druhov „neliekových opatrení“ a zohľadnila štúdie národných aj medzinárodných organizácií.
