Na hlavný obsah

Komplikácie pri obnove pamiatok. Štát výrazne skrátil termín výzvy, samosprávam zostali rozpracované žiadosti

Starostovia a primátori zostali prekvapení.

Komplikácie pri obnove pamiatok. Štát výrazne skrátil termín výzvy, samosprávam zostali rozpracované žiadosti
Ilustračná snímka. Foto: RTVS

Ministerstvo dopravy skrátilo termín výzvy, kde mohli samosprávy žiadať peniaze na obnovu pamiatok. Pôvodne mal platiť do konca budúceho roka, po novom však výzva platila len do konca júla tohto roka. Starostov a primátorov to prekvapilo. Niektorým zostali rozpracované žiadosti.

Do výzvy sa prihlásilo viac samospráv, ako mohli uspokojiť. S podaním žiadosti sa však mnohé samosprávne kraje, obce a mestá neponáhľali. Rezort tvrdí, že od začiatku pripúšťal jej skrátenie, ak sa minú peniaze.

Výzve na obnovu pamiatok sa v reportáži venovala redaktorka RTVS Natália Dvoranová:

„20. júla sme dostali informáciu že teda končí podávanie žiadostí už 31. júla. Takže s vypätím všetkých síl sme podali žiadosť a budeme čakať, či budeme alebo nebudeme úspešní,“ povedal primátor mesta Nová Baňa Branislav Jaďuď.

„Budeme veľmi zdvorilo žiadať, aby, pokiaľ sa v rámci plánu obnovy a odolnosti nenaplnia iné komponenty, aby sa či už táto vláda alebo budúca vláda po parlamentných voľbách vrátila k tejto výzve a opäť ju otvorili,“ informoval predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Bôžik.

„Už máme v podstate predjednané alebo dohodnuté, že v jesenných mesiacoch by mohli prísť finančné nástroje cez iné programy, pravdepodobne aj cez iný rezort, ktoré umožnia tým žiadateľom, ktorí u nás sa nedostali na rad, aby sa uchádzali ďalej o finančnú podporu,“ uvidela štátna tajomníčka ministerstva dopravy Katarína Bruncková.

Samosprávy nemajú dostatok vlastných zdrojov na opravu starších budov a majú veľký modernizačný dlh. Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska treba, aby dostali oveľa väčšiu podporu z európskych fondov ako doteraz. V súčasnosti je to asi len 17 percent.

„Je potrebné do budúcna vytvárať predpoklady tak, aby aspoň 44 percent zdrojov napríklad európskej únie bolo rozdeľovaných na princípe krajov, na princípe dohôd obcí a miest a krajov,“ dodal Bôžik. Príkladom by podľa Jozefa Bôžika mohli byť Česká republika a Poľsko, kde do regiónov smeruje až polovica eurofondov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika