Úrodu na poliach tento rok vo veľkom likvidujú hraboše. Poľnohospodári pre ne prišli aj o pätinu úrody. Na boj proti týmto škodcom pritom dávajú státisíce eur. Podporu či odškodnenie od štátu očakávať nemôžu.
V biopásoch v Kolíňanoch vidieť stopy po hrabošoch takmer na každom druhom kroku. „Nájdeme aj päť dier hraboša na štvorcový meter,“ uviedol riaditeľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU Ján Drurjanin.
„Toto je vypuklý problém najmä v trnavskom či bratislavskom regióne, kde poľnohospodári hovoria až o extrémnom premnožení. A to aj napriek tomu, že s ním bojujú v tejto sezóne už od jesene minulého roka,“ hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Podľa predsedu poľnohospodárskeho družstva v Špačinciach Rudolfa Nádaského sa náklady rádovo zvýšili. „Čo sa týka práce, nákladov na mzdy, plus materiálové náklady, no zo 100-tisíc nám moc nevydajú,“ dodal. „Podľa pestovateľov by bolo vhodné, keby štát vytvoril kompenzačný mechanizmus aspoň pre kalamitné roky,“ povedala Holéciová.
Téme premnožených hrabošov sa venovala redaktorka RTVS Jana Obrancová:
Kompenzácie u nás neexistujú. Na likvidáciu hrabošov nemôžu farmári čerpať ani podpory. Tie tento rok zaviedli v susednom Česku, ak pestovatelia vkladali jedy na poliach priamo do nôr. Z vyčlenených peňazí sa tam však vyčerpala len asi štvrtina.
„Pri silnom výskyte hraboša, kedy ide o viac ako stovky nôr na hektár a pri cene ľudskej práce, je to úplne neadekvátne a problém to vôbec nerieši,“ priblížil tajomník Agrárnej komory ČR Jiří Felčárek.
Poľnohospodári by podporu uvítali
Naši poľnohospodári tvrdia, že by podpory uvítali. Situáciu podľa nich treba riešiť aspoň na úhoroch a biopásoch, ktoré od tohto roka vytvárajú v snahe ozeleniť krajinu. „To všetko je zdroj, tam majú tieto živočíchy svoje pôsobisko,“ dodal Nádaský.
Ide však o plochy, na ktorých je používanie chémie úplne zakázané, návrh na zmenu eurokomisia odmietla. „Ministerstvo zváži v tomto smere možnosť využitia inštitútu vyššej moci a mimoriadnych okolností, ktorú poľnohospodári využívajú napríklad v prípade prírodných katastrof,“ uviedol hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Andrej Wallner.
Za škody hrabošmi naši farmári odškodné od štátu zatiaľ nikdy nedostali. Škody na poliach pritom spôsobujú každoročne, najvyššie boli v roku 2019, kedy dosiahli 13 a pol milióna eur – polovicu z toho v trnavskom kraji.
