Slovinci sa po ničivých záplavách a zosuvoch pôdy postupne vracajú domov. Viacerým z nich voda odniesla nielen majetok, ale celé domovy. Podobne to bolo aj v obci Struge severne od Ľubľany. Z dediny sa stal ostrov, z ktorého ľudí museli evakuovať. Teraz je už opäť možné vrátiť sa späť. Po piatich dňoch však miestni dedinu ledva spoznali. Nakrúcal tam štáb RTVS.
V obci Struge ešte pred týždňom žilo 50 ľudí. Dnes sem prichádzajú o šiestej ráno, aby odpratávali trosky. No potom sa musia večer vrátiť k známym a priateľom, keďže ostali bez strechy nad hlavou.
„Kúpili sme dom a nasťahovali sa tam. Boli sme takí šťastní. Po dvoch dňoch sme šli k moru. Keď sme sa vrátili, nemali sme nič, ani len cestu k domu. Opäť žijeme s rodičmi. Aspoň na chvíľu. Nevieme, čo bude,“ povedala miestna obyvateľka Klaudia.
Priamo na mieste nakrúcala redaktorka RTVS Petra Vrablicová:
V tomto dome žila aj Ema so svojou šesťčlennou rodinou. Patrili k tým šťastnejším, keďže ich dom stále stojí. „Keď začalo pršať, všetko sa udialo veľmi rýchlo. Najprv sme prišli o autá. Potom voda začala odplavovať všetko. Boli sme na poschodí, pretože voda zaplavila celé prízemie. Postupne k nám prichádzali ďalší ľudia. Ich domy zaplavilo úplne,“ priblížila Ema.
„V piatok o štvrtej ráno voda veľmi stúpla. O ôsmej sme cez balkón prešli do vedľajšieho domu,“ priblížil sused Emy Božo. „Nevedeli sme sa dostať ďalej cez cestu, aby nás mohla zachrániť helikoptéra. Museli sme natiahnuť lano a prerúčkovať na druhú stranu. Bolo nás pätnásť,“ dodala Ema.
„Moji rodičia majú 85 rokov. Naša susedka je hendikepovaná. Aj oni museli prejsť po lane. Rieka na ceste vytvorila druhé rameno, nedalo sa cez ňu prejsť,“ povedal Božo.
Podľa Emy za to môžu stromy, ktoré živel strhol a následne vodu odklonili na cestu. Jedinou záchranou pre ich vlastný dom bola malá vodná elektráreň, ktorú majú v záhrade. Fungovala ako koridor. „Bol som u sestry, keď prišla voda. Nemohol som prejsť na druhú stranu cesty, kde máme dom. Voda bola príliš vysoko,“ povedal Emin brat.
„Jeho žena zostala sama s dvoma deťmi. Aby ich zachránila, musela ísť na bezpečnejšie miesto do lesa. Kráčala dva kilometre bosá s jednoročným dieťaťom na rukách a trojročným, ktoré držiac sa za ruku kráčalo vedľa nej. Zachránila ich helikoptéra,“ priblížila Ema.
Provizórnu cestu vytvoril traktor
Z cesty, ktorá tu bola ešte pred niekoľkými dňami, zostali iba takéto kúsky. Aby sa dostali k svojim domom, z hliny, sutín a naplavenín vytvorili provizórnu cestu pre traktor. Podľa miestnej obyvateľky Niny im na pomoc prišli iba hasiči a polícia. „To je všetko. Sme na to sami,“ dodala.
„Keď sa prerušilo telefonické spojenie a nebolo elektriny, museli sme sa zorganizovať sami. Keď sme ho obnovili, začali sme získavať pomoc od dobrovoľníkov aj bagristov,“ povedal vedúci civilnej ochrany Alojz Selišnik.
Osud dediny je neistý. Zatiaľ čo niektorí tvrdia, že sa už nevrátia, pretože tu nič nezostalo, iní veria, že sa im domy podarí opraviť. Všetci sa však zhodujú na tom, že to bude trvať roky a táto časť Slovinska už nikdy nebude ako predtým.
