Na hlavný obsah

Za nižšiu účinnosť antibiotík môže aj znečistenie ovzdušia. WHO to považuje za hrozbu pre globálne zdravie

Riešením je zmena politiky v boji proti znečisťovaniu.

Za nižšiu účinnosť antibiotík môže aj znečistenie ovzdušia. WHO to považuje za  hrozbu pre globálne zdravie
Ilustračná snímka ženy s liekmi. Foto: Unsplash

Znečistenie ovzdušia môže prispievať k antibiotickej rezistencii. Poukazuje na to nová globálna štúdia, ktorej výsledky vyšli v odbornom časopise The Lancet Planetary Health. Vedci skúmali dáta zo 116 krajín za takmer dve desaťročia. Súbor údajov použitý na analýzu zahŕňal viac ako 11,5 milióna testovaných izolátov a pokrýval deväť bakteriálnych patogénov a 43 typov antibiotík. Informuje o tom spravodajský portál Euronews.

Antibiotická rezistencia je vtedy, keď sa lieky používané na liečbu bakteriálnych infekcií stanú menej účinnými. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ju považuje za jednu z najväčších hrozieb pre globálne zdravie. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v dôsledku nej v Európe zomrie ročne viac ako 35-tisíc ľudí.

Hlavným motorom antibiotickej rezistencie je podľa vedcov stále nadmerné používanie antibiotík. Podľa analýzy však prispievať môže aj znečistenie ovzdušia, pričom toto spojenie postupom času posilnilo.

„Doteraz sme nemali jasnú predstavu o možných prepojeniach medzi nimi, ale táto práca naznačuje, že výhody kontroly znečistenia ovzdušia by mohli byť dvojaké: nielenže zníži škodlivé účinky zlej kvality ovzdušia, ale môže tiež zohrávať významnú úlohu v boji proti nárastu a šíreniu baktérií odolných proti antibiotikám,“ uviedla vedúca autorka štúdie Chung Čchen z Čeťiangskej univerzity.

Politika boja proti znečisťovaniu

Podľa novej analýzy každé jednopercentné zvýšenie znečistenia ovzdušia súviselo so zvýšením rezistencie na antibiotiká o 0,5 až 1,9 percenta. Vedci pritom zistili, že antibiotická rezistencia sa zvyšuje s prachovými časticami PM2.5. Severná Afrika a západná Ázia sú regiónmi, kde mali tieto jemné častice najväčší vplyv na rezistenciu proti antibiotikám.

„Prvky rezistencie na antibiotiká, ktoré prenášajú látky znečisťujúce ovzdušie, sa môžu priamo vystavovať ľuďom. To predstavuje značné riziko, pretože denný príjem génov rezistencie na antibiotiká prostredníctvom inhalácie prevyšuje príjem génov rezistencie na antibiotiká prostredníctvom pitnej vody,“ konštatuje štúdia.

Vedci v štúdii tvrdia, že ak sa nezmení politika boja proti znečisťovaniu ovzdušia, do roku 2050 by sa antibiotická rezistencia mohla zvýšiť o 17 percent.

Za jedno z obmedzení štúdie považujú jej autori nedostatok údajov z niektorých krajín s nízkymi a strednými príjmami, ktoré najviac ovplyvňuje rezistencia na antibiotiká.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet