Väčšina obchodných reťazcov trvá na tom, že po roku 2025 nebude predávať vajcia z klietkových chovov. Slovenskí hydinári však stále držia v klietkach vyše 70 percent všetkých nosníc. Od štátu zatiaľ na prerobenie hál nedostali žiadne peniaze.
V jednej klietke žije od 20 do 40 kusov sliepok. To znamená, že životný priestor pre jednu sliepku je o niečo väčší ako veľkosť papiera A4. Nosnice stoja na drôtenej podlahe s desať percentným sklonom, aby sa mohli vajcia kotúľať na pás.
„Je tam prístup ku krmivu, k napájačkám, sú tam škrabáky aj bidlá,“ priblížil riaditeľ hydinárskej farmy vo Dvoroch nad Žitavou Ladislav Birčák. Podľa koordinátora politických kampaní z organizácie Obránci zvířat Pavla Buršíka je pre sliepky veľmi dôležité hrabať či sa váľať v pôde. „Je naozaj smutné, dívať sa na zvieratá, ako sa chcú očistiť o drôty,“ povedal.
Téme sa venovala redaktorka RTVS Barbora Šišoláková:
Nerentabilné sliepky pošlú na bitúnok
Tieto sliepky sú ešte mladé, majú 20 týždňov. V hale prežijú približne rok a pol. Keď klesne celková znáška pod 70 percent, pre hydinárov sa stanú nerentabilné a pošlú ich na bitúnok. Takto vyzerajú staršie sliepky v 50. týždni.
Nedostatok pohybu im spôsobuje slabnutie kostí, čo potvrdzuje vo svojej metodike o chove hydiny Zemědelská fakulta v Českých Budějoviciach. Podľa nej má jedna tretina sliepok po roku strávenom v klietke zlomeninu. „Neviem si to predstaviť. My nemáme takú skúsenosť, u nás kebyže sa to naozaj stane v priebehu roka, tak by tie sliepky neznášali,“ povedal Birčák.
„Tie sliepky vyšľachtili tak, aby každý deň konštantne znášali vajce. Ak majú krmivo a vodu, tak k tomu procesu, k tej ovulácii, dochádza,“ vysvetlil Buršík. „V priebehu roka 2025 budú postupne v ponuke iba vajcia z humánnejších chovov, ako je klietkový,“ uviedol predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.
Voliérový chov sliepok
No a takto vyzerá voliérový chov, na ktorý postupne prechádzajú všetci slovenskí hydinári, ktorí odmietajú buď podstielkový chov alebo voľný výbeh. Životný priestor pre jednu sliepku je tu iba približne o 15 percent väčší, ako v klietkovom chove.
„Táto cesta je zvolená ako najpreferovanejšia. Celé Nemecko aj Rakúsko v tých alternatívnych chovov prešlo na tento systém, od podstielok sa úplne upúšťa,“ dodal Birčák. Pre aktivistov sú prijateľnejšie podstielkové chovy a voľné výbehy. Tých je však na Slovensku necelých tridsať percent.
