Podpora Európskej únie pre Ukrajinu bude pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné, uviedla v stredu (13. 9.) v Štrasburgu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo svojom tradičnom prejave o stave Únie.
Medzi hlavné témy, o ktorých šéfka eurokomisie hovorila pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, patrila dekarbonizácia priemyslu v spojitosti s presadzovaním Európskej zelenej dohody. Predsedníčka EK sa venovala aj budúcnosti európskeho poľnohospodárstva, riešeniu dodávok kritických surovín, aby sa posilnila európska konkurencieschopnosť, ako aj vývoju a riadeniu umelej inteligencie v prospech ľudí.
V časti venovanej obchodu hovorila Leyenová o antisubvenčnom prešetrovaní elektrických áut pôvodom z Činy. Ich dovoz do Európy deformuje jednotný európsky trh.
Silnou a očakávanou témou je rozšírenie Schengenu o Rumunsko a Bulharsko a tiež proces rozširovania EÚ o kandidátske krajiny ako Ukrajina, Moldavsko a štáty západného Balkánu.
Von der Leyenová vo svojom každoročnom prejave o stave Únie spomína aj potrebu zorganizovať samitu sociálnych partnerov. Ten by mal riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností potrebných pre európsky pracovný trh.
Tejto oblasti sa týkajú aj konkrétne opatrenia pre malé a stredné podniky s dôrazom na menšiu administratívnu záťaž a uľahčenie podnikanie v EÚ.
V politickej oblasti vo svojom prejavu žiada strategický prístup EÚ k Afrike. A to vrátane prípravy medzinárodnej konferencie o boji prosí obchodovaniu s ľuďmi.
Tejto oblasti sa týkajú aj konkrétne opatrenia pre malé a stredné podniky s dôrazom na menšiu administratívnu záťaž a uľahčenie podnikanie v EÚ.
V politickej oblasti vo svojom prejavu žiada strategický prístup EÚ k Afrike. A to vrátane prípravy medzinárodnej konferencie o boji prosí obchodovaniu s ľuďmi.
Opatrenia na podporu Ukrajincov
EK podľa nej plánuje predĺžiť dočasné ochranné opatrenia na podporu Ukrajincov v EÚ. Podpora pre štyri milióny Ukrajincov, ktorí našli v Únii útočisko od začiatku ruskej vojenskej invázie, označila Leyenová vo svojom prejave za „odpoveď Európy na výzvu dejín,“ informuje TASR.
„Budeme na strane Ukrajiny na každom kroku. Tak dlho, ako to bude potrebné,“ spresnila šéfka exekutívy EÚ v pléne Európskeho parlamentu. Pripomenula, že od začiatku ruskej agresie našli v našej Únii útočisko štyri milióny Ukrajincov, ktorí sú podľa jej slov „vítaní rovnako teraz ako v osudných prvých týždňoch vojny“.
Dodala, že EÚ utečencom z Ukrajiny zabezpečila prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, trhu práce a mnohým ďalším vymoženostiam. „Toto je Európa, ktorá odpovedala na volanie histórie. A preto s hrdosťou oznamujem, že Európska komisia navrhne predĺžiť našu dočasnú právnu ochranu Ukrajincov v EÚ,“ uviedla.
Podľa jej slov Únia tento rok poskytla 12 miliárd eur Ukrajine v podobe makrofinančnej pomoci na vyplácaní miezd a dôchodkov a na udržiavanie krajiny v chode aj počas vojny, čo znamená zaistiť fungovanie nemocníc, škôl a ďalších základných služieb.
„Náš návrh viedol k zvýšenej výrobe munície, aby sme pomohli Ukrajine vyrovnať sa s bezprostrednými potrebami. Ale pozeráme sa dopredu a preto sme navrhli dodatočných 50 miliárd eur počas ďalších štyroch rokov na investície a reformy. Pomôže to vybudovať budúcnosť Ukrajiny a jej prebudovanie na moderný a prosperujúci štát,“ vyhlásila Von der Leyenová.
Integračné ambície štátov
V tejto súvislosti podporila aj integračné ambície Ukrajiny a tiež Moldavska a krajín západného Balkánu. Zdôraznila význam európskej perspektívy pre ľudí v Gruzínsku i dôležitosť stanovenia vízie úspešného rozširovania EÚ, ktorá je spojená s ekonomickou prosperitou.
Šéfka eurokomisie pred poslancami EP pripomenula, že Bulharsko a Rumunsko už dokázali, že sú súčasťou Schengenu, a preukázali „najlepšie postupy z hľadiska azylu aj návratu migrantov“. Ocenila, že europarlament rovnako podporuje „bezodkladný“ vstup oboch krajín do európskeho priestoru voľného pohybu.
„Zintenzívnili sme ochranu hraníc. Európske agentúry prehĺbili spoluprácu s členskými štátmi. Dovoľte mi poďakovať najmä Bulharsku a Rumunsku za to, že sú v popredí. Predstavili najlepšie postupy v oblasti azylu aj návratov,“ povedala Von der Leyenová europoslancom.
Spresnila, že eurokomisia spája integračný proces so zásluhami kandidátov a so správami o pokroku v oblasti právneho štátu. To považuje za kľúčovú prioritu. Chce tak identifikovať pokrok aj rezervy a riešiť problémy, aby sa kandidátske krajiny čo najskôr dostali na rovnakú úroveň s členskými štátmi a pokročili v ich reformnom úsilí. Podľa jej slov treba prekonať zbytočné debaty a názorové rozpory o rozšírení medzi krajinami EÚ a postarať sa, aby ďalšie rozšírenie bolo tiež „katalyzátorom pokroku“.
Von der Leyenová ocenila, že europarlament bol vždy motorom a podporovateľom integračného procesu. Vyjadrila nádej, že podporí aj ďalšie rozšírenie EÚ. V tomto smere potvrdila, že ak bude potrebné, reformovať EÚ, aby fungovala lepšie pre občanov, čo znamená aj otvorenie zmlúv o fungovaní EÚ, tak eurokomisia bude na Konvent o budúcnosti Európy pripravená. Zároveň však dodala, že Únia sa môže rozširovať aj bez zmien v základnej európskej legislatíve.
Európska únia je tiež za „spravodlivú“ zelenú tranzíciu, uviedla predsedníčka EK. Zároveň prisľúbila antisubvenčné vyšetrovanie elektrických vozidiel prichádzajúcich do Únie z Číny. Informovala o tom agentúra AFP.
Skoncovanie s biznisom pašovania ľudí
EK zorganizuje medzinárodnú konferenciu zameranú na boj proti pašovaniu ľudí, uviedlaVon der Leyenová. Zároveň vyzdvihla potrebu novej a efektívnejšej legislatívy a posilnenia európskych agentúr Europol, Eurojust a Frontex, informuje TASR.
Šéfka eurokomisie v pléne Európskeho parlamentu (EP) pripomenula, že príčinou migrácie sú vojnové konflikty, klimatické zmeny a nestabilita. Vyslovila sa za potrebu „riadenej migrácie“, čo si vyžaduje „vytrvalosť a trpezlivú prácu“ s kľúčovými partnermi, ale aj jednotu v rámci EÚ.
To je podľa nej zmyslom Nového paktu o migrácii a azyle, ktorý znamená prelomenie dlhoročnej situácie bez kompromisov v tejto oblasti. Upozornila tiež, že riadenie migrácie je spojené s bojom proti pašerákom ľudí.
Internet čelí výzvam
Šírenie dezinformácií, zdieľanie škodlivého obsahu či hrozba zásahu do súkromia predstavujú v súčasnosti najväčšie výzvy spojené s internetom, upozornila Von der Leyenová. Tieto výzvy podľa nej viedli k poklesu dôvery a porušovaniu základných práv občanov, informuje TASR.
Šéfka EK spresnila, že internet sa zrodil ako nástroj zdieľania vedomostí, otvárania mysle a spájania ľudí. To však viedlo aj k vážnym výzvam v podobe šírenia dezinformácií a škodlivých obsahov a k hrozbám pre bezpečnosť súkromných údajov. To všetko podľa nej viedlo k nedostatku dôvery a porušovaniu základných práv ľudí.
„V reakcii na to sa EÚ stala globálnym priekopníkom občianskych práv v digitálnom svete,“ povedala s odkazom na nové zákony o digitálnych službách a trhoch, ktoré vytvárajú bezpečnejší digitálny priestor, kde sú chránené základné práva.
Dodala, že takýto prístup by mal platiť aj pre umelú inteligenciu (UI). Tá sľubuje zlepšiť zdravotnú starostlivosť, zvýšiť produktivitu práce a pomôcť môže aj pri riešení zmien klímy.
Podľa jej slov umelá inteligencia je ako nová technológia prispôsobiteľná pre široké spektrum použití vrátane civilného i vojenského. Vyvíja sa však rýchlejšie, než jej vývojári predpokladali.
Vyjadrila presvedčenie, že Európa spolu s jej partnermi by mala byť lídrom v budovaní nového globálneho rámca pre umelú inteligenciu na troch pilieroch: určiť hranice; riadiť a usmerňovať inovácie.
„Prioritou číslo jeden je zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia vyvíjala tak, aby bola orientovaná na človeka, bola transparentná a zodpovedná. Predložili sme preto zákon o umelej inteligencii, prvý komplexný proinovačný zákon o umelej inteligencii na svete,“ vysvetlila. Dodala, že tento zákon je modelom pre zvyšok sveta a teraz sa treba zamerať na čo najskoršie prijatie nových pravidiel.
Von der Leyenová ocenila, že EÚ sa vďaka investíciám z posledných rokov stala lídrom v oblasti superpočítačov. EÚ má tri z piatich najvýkonnejších superpočítačov na svete.
