IzraelskýNajvyšší súd v utorok (12. 9.) začal pojednávať legálnosť kontroverznej justičnej reformy presadzovanej nábožensko-nacionalistickou koaličnou vládou premiéra Benjamina Netanjahua. Plánovaná reforma súdnictva hlboko rozdeľuje izraelskú spoločnosť, vyvolala bezprecedentné protivládne demonštrácie a krajina sa v jej dôsledku ocitá na prahu ústavnej krízy.
Podľa agentúry Reuters možno očakávať, že Najvyšší súd vo veci rozhodne až o niekoľko týždňov či mesiacov. Úvodné zasadnutie súdu izraelskej televízie vysielajú naživo.
Je to prvýkrát v histórii Izraela, keď zasadá celý 15-členný senát Najvyššieho súdu. Zvyčajne zasadá trojčlenný panel sudcov, hoci niekedy je zostava rozšírená. Konkrétne v utorok Najvyšší súd začal prejednávať sťažnosť proti zákonu, ktorý je súčasťou spornej reformy a ktorý prijal parlament 24. júla.
Zákon obmedzuje jednu z právomocí tohto súdu – rušiť rozhodnutie vlády so zdôvodnením, že sú neprimerané. Sudcovia v minulosti používali právnu normu o primeranosti, aby zabránili vládnym rozhodnutiam, ktoré sa považovali za nesolídne alebo skorumpované, píše agentúra AP. Fakticky tak majú sudcovia Najvyššieho súdu teraz rozhodnúť o tom, či prijmú obmedzenie svojich právomocí.
Reforma Izraelčanov nahnevala
Presadzovaná reforma súdnictva, ktorú jej odporcovia označujú za obrovskú hrozbu pre izraelskú demokraciu, nahnevala Izraelčanov naprieč mnohými spoločenskými vrstvami. Priviedla tiež státisíce ľudí do ulíc, kde sa už 36 týždňov koná jeden protestný pochod za druhým.
Demonštranti pochádzajú hlavne zo sekulárnej strednej triedy. Emigráciou pohrozili tiež niektorí poprední podnikatelia v oblasti nových technológií a zrejme neprekvapivejším sa stal protest tisícov rezervistov izraelskej armády, ktorí oznámili, že sa kvôli reforme odmietnu hlásiť do služby.
Netanjahuovi stúpenci sú skôr chudobnejší, viac veriaci a mnohí žijú v židovských osadách na okupovanom Západnom brehu Jordánu alebo v odľahlých vidieckych oblastiach. Mnoho z prívržencov premiéra sú mizrachim, teda Židia s pôvodom na Blízkom východe, ktorí vyjadrili neľútosť voči tomu, čo označujú za „elitársku triedu“ aškenázskych alebo európskych Židov. V pondelok pred Najvyšším súdom demonštrovali desaťtisíce odporcov reformy.
V júli schválený zákon bol prijatý ako novela takzvaného základného zákona. To je osobitný právny predpis, ktorý slúži ako akási ústava, keďže Izrael písanú ústavu nemá. Súd doteraz nikdy žiadny „základný zákon“ nezrušil, ale tvrdí, že má právo tak urobiť. Vláda naopak tvrdí, že nie.
Môžu súd zákon zrušiť?
Minister spravodlivosti Jariv Levin, označovaný za architekta reformy súdnictva, pred utorkovým pojednávaním uviedol, že súd nemá právomoc vládou prijatý zákon zrušiť. „Je to smrtiaca rana demokracie a postavenia Knesetu,“ uviedol. Trval na tom, že konečné slovo pri schvaľovaní zákonov by mali mať zákonodarcovia zvolení verejnosťou. Kneset je názov pre izraelský parlament.
Medzi navrhovateľmi, ktorí žiadajú súd, aby zákon zrušil, je aj niekoľko skupín, ktoré sa zasadzujú o ľudské práva a riadnu správu vecí verejných. Verdikt sa dnes neočakáva, ale pojednávanie by mohlo naznačiť, aké stanovisko súd zaujme.
„Musíme si uvedomiť, že demokracia už nezomiera za jediný deň,“ povedala Susie Navotová z Izraelského demokratického inštitútu. „Demokracia zomiera pomaly, krok za krokom, zákon za zákonom. A preto by sme mali byť ohľadom tohto druhu justičnej revízie veľmi opatrní, „dodala.
