Predseda KDH Milan Majerský navrhuje vznik Generálnej inšpekcie bezpečnostných služieb, ktorá by zabezpečila odpolitizovanie justície, polície i prokuratúry. Takáto inšpekcia by podľa neho mohla byť pod kontrolou vlády alebo parlamentu.
Majerský ďalej v predvolebnom rozhovore uviedol, že je dôležité, aby štát investoval do infraštruktúry pre pomoc marginalizovaným komunitám. „Nemôžeme chcieť od malého rómskeho dieťaťa, aby sa vedelo umývať v tečúcej vode, keď ju prvýkrát vidí na základnej škole,“ uviedol predseda KDH.
Viac o plánoch KDH sa dozviete v rozhovore nižšie.
Celý rozhovor si môžete pozrieť tu:
Náš verejný život sa skladá z viacerých oblastí, na ktoré sa sústreďujete vo svojom programe najviac?
Kresťanskodemokratické hnutie sa sústredí predovšetkým na zdravotníctvo a pomoc ľuďom, ktorí nevedia nájsť v tejto ťažkej dobe lekára. Tiež na školstvo, keďže nám záleží na budúcnosti mladých ľudí, mladej generácie a pomoc núdznym seniorom a tým, ktorí sú naozaj odkázaní na pomoc štátu.
Práve teraz, keď sa nachádzame v období, keď ľuďom rastú životné náklady a sledujeme zvyšovanie cien tovarov, energie, hypoték. Ako by mal reagovať štát? Ako vidíte jeho úlohu v pomoci ľuďom?
Určite to nemôže byť pomoc pre všetkých, musí ísť o adresnú pomoc. Tí, ktorí potrebujú väčšiu pomoc, dostanú viac finančných prostriedkov na to, aby prežili ťažké časy. Tí, ktorí potrebujú menšiu pomoc, lebo majú lepší príjem, dostanú menší príspevok od štátu.
Sú ľudia, ktorí nepotrebujú žiadnu pomoc a tí nedostanú nič. Štát musí vedieť vyselektovať ľudí. Čo sa týka potravín, tam by mala byť lepšia kontrola reťazcov. Pri energiách sa o tom rozpráva už niekoľko mesiacov a je to zákon o energetickej chudobe.
Ak si osobitne všimneme skupinu sociálne slabých občanov, mladé rodiny a dôchodcov. Mal by štát zvýšiť podporu týmto skupinám?
Sú dve kategórie ľudí. Tí, ktorí vychovávajú novú generáciu, matky s deťmi alebo mladé rodiny. Rodiny, ktoré majú viac detí, potrebujú väčšiu pomoc. Potom sú seniori, ktorí majú veľmi nízke dôchodky a pri vysokých cenách energií a potravín si nevedia sami pomôcť.
Potom sú ľudia, ktorí sú v produktívnom veku a vieme im pomôcť cez zákon o energetickej chudobe alebo príspevkom na zateplenie domov a bytov a s tým, že peniaze dostanú dopredu, zateplia si bývanie a budú mať menšie náklady na teplo.
Ak spomíname úlohu štátu, upriamim pozornosť na marginalizované komunity v osadách, pretože tam stále pretrvávajú problémy. Ako vidíte úlohu štátu v pomoci týmto ľuďom?
Určite treba pomáhať. V prípadoch, keď nemajú bývanie je jediná možná cesta svojpomocná výstavba domov alebo bytov. Mám obrovskú skúsenosť s tým, keď má rómske dieťa vzdelanie, nájde si po skončení strednej školy prácu a nie je odkázané na pomoc štátu. Je potrebná adresná pomoc v rámci vzdelávania, infraštruktúry ohľadom bývania, vody, osvetlenia, ciest a chodníkov.
Nemôžeme chcieť od malého rómskeho dieťaťa, aby sa vedelo umývať v tečúcej vode, keď ju prvýkrát vidí na základnej škole. Pre tieto komunity je potrebné budovať a využiť predovšetkým eurofondy. V obci, kde sú aj marginalizované rómske skupiny, treba vybudovať základnú infraštruktúru aj pre ostatné majoritné obyvateľstvo.
Justíciou v uplynulých rokoch otriasli viaceré medializované prípady. Čo treba urobiť na úplné odpolitizovanie súdov, ale aj polície a prokuratúry?
Máme na to špeciálne riešenie, keďže vznikajú rôzne situácie, ktoré vážnym spôsobom spochybňujú dôveryhodnosť justície, polície. Čo sa týka polície, sme na predposlednom mieste v rámci krajín Európskej únie. Navrhujeme, aby vznikla Generálna inšpekcia bezpečnostných služieb, aby bola pod kontrolou nie jednej politickej strany alebo ministerstva, ale pod väčšou kontrolou.
Generálna inšpekcia bezpečnostných služieb by spadala pod kontrolu vlády alebo parlamentu. Vedeli by sme túto oblasť rozvinúť do ďalších podrobných konkrétnosti, aby tí, ktorí sa venujú tejto problematike ju vedeli zadefinovať do legislatívnej podoby.
Ukrajina čelí už viac ako rok a pol ruskej vojenskej agresii. Aký je postoj vašej strany, čo sa týka pomoci a podpory nášho východného suseda?
Myslíme si, že Slovensko už vojensky alebo armádne pomohlo dosť. Rovnako ako Ukrajinci, aj my by sme túžili, aby bol v týchto krajinách konečne mier, pokoj a prosperita.
Vieme pomenovať, kto je agresor, že Rusko nespravodlivo napadlo Ukrajinu. Pre nás je ale kľúčové to, aby sa dodržiavali medzinárodné dohody a rešpektovali hranice suverénnych krajín. Ukrajina suverénnou krajinou bola a veríme, že aj bude. Budem rád, ak medzi Ruskom a Ukrajinou v čo najskoršom čase zavládne pokoj, mier a predovšetkým si sadnú vodcovia týchto krajín za rokovací stôl.
Ak by ste mali možnosť prispieť k vyjednávaniam o mieri na Ukrajine a vaša strana by bola vo vláde, aké by boli vaše kroky a postoj?
Motivovať, aby čím skôr dokázali komunikovať a rokovať. Budeme rešpektovať aj spoločný európsky postoj, lebo sme pevnou súčasťou Európskej únie, ktorá by mala do toho vstúpiť, aby čím skôr zavládol mier a pokoj.
Nadviažme na to. Čo by malo podľa vás patriť medzi zahraničnopolitické priority Slovenska?
Európska únia a NATO sú štruktúry, v ktorých sme pevne ukotvení a chceme byť súčasťou. Európska únia by ale rozhodne nemala vstupovať do sociálnych, školských, vzdelávacích a kultúrno-etických oblastí. Tam by sme si mali zachovať suverenitu, toto je pre nás kľúčové.
Každá vláda považovala oblasť zdravotníctva za svoju prioritu. Napriek tomu tam stále pretrvávajú problémy. Čo je v programe vašej strany pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku?
Nestačí iba to, aby sme zdvihli platy lekárom, to nie je dostatočne motivujúce pre lekára ani pacienta. Motivovať ambulancie, aby sme mali dostatočné množstvo ambulantných lekárov. Treba motivovať aj zdravotné sestry a mladých medikov, aby nám neodchádzali do zahraničia, lebo o päť, možno desať rokov už nebude na Slovensku lekárov. Rezidenčný program je jedinou motivačnou cestou pre začínajúcich medikov, aby ostali a pôsobili na Slovensku.
Vo verejných financiách výrazne vzrástol dlh. Ekonómovia zdôrazňujú nutnosť prijať úsporné opatrenia. Ako to vníma a aké plány má vaša strana?
Musíme rešpektovať aj príjmy a výdavky, nemôžeme mať vyššie výdavky ako sú príjmy. Medzi týmito dvoma veličinami musí byť určitý balans. Prvá základná cesta je efektívny výber daní. Musíme dokázať vybrať daň od ľudí, ktorí ju možno neplatia, obchádzajú ju a nie sú dôkladne kontrolovaní.
Sme za to, aby bola rovná daň, jednoduchý daňový systém, aby sa zaviedli daňové živnostenské licencie a aby si mohol začínajúci podnikateľ kúpiť licenciu dnes a zajtra môže podnikať. Zaplatí jeden poplatok, ktorý si môže aj rozložiť na 12 mesiacov a môže podnikať tak, aby vedel uživiť seba a svoju rodinu.
Sme za to, aby v niektorých prípadoch bola nulová sadzba DPH, napríklad pri predaji z dvora. Aby človek, ktorý je gazdom, vie vypestovať ovocie a zeleninou alebo predávať mlieko nebol odkázaný na pomoc tohto štátu, ale aby vedel takto zdravé potraviny predávať z dvora.
Už ste to naznačili a môžete to ešte potvrdiť, ale je vám bližšie zvyšovať dane alebo šetriť na výdavkoch štátu?
Šetriť na výdavkoch štátu, to je prvá základná priorita dobrej ekonomiky. Pomáhať iba tým, ktorí sú naozaj na to odkázaní a využívať daňový systém tak, aby ekonomika bola dobre naštartovaná, podnikatelia mohli dobre podnikať a nevyhadzovali sme peniaze.
Ďalším nástrojom je zrušenie neefektívnych inštitúcií, ktoré tu máme, napríklad Slovenskú správu ciest a dať to na regióny. Je potrebné posilniť regióny a eurofondy rozdeliť tak, aby bola minimálne polovica v rukách samospráv, či už miestnej alebo regionálnej, tak ako to je vo vyspelých krajinách.
