Mnohé domácnosti budú opäť čeliť problémom s faktúrami za kúrenie. Poverená vláda chce pomáhať adresne tým, ktorí to potrebujú najviac. Pomôcť by mala aj definícia energetickej chudoby.
V rámci výdavkov na energie tvorí vykurovanie najväčšiu položku. Európske štatistiky ukazujú, že domácnosti na Slovensku majú problém zahriať svoj príbytok častejšie, ako je to v okolitých krajinách. Výskumníčka, ktorá sa zaoberá energetickou chudobou dodáva, že z pohľadu príjmov domácností sú údaje ešte horšie.
„V tejto štatistike patríme k najhorším v rámci Európy,“ ozrejmila výskumníčka Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Práve pomer príjmov domácností k nákladom za energie by mal byť základom definície energetickej chudoby.
Téme sa v spravodajstve RTVS venoval redaktor Vladimír Amrich:
„Náš návrh je, že energetická chudoba závisí od toho, koľko človeku zostane z jeho príjmu po odpočítaní nákladov na energie. Keď zostane menej ako 1,5-násobok životného minima, tak takáto domácnosť bude patriť k energeticky chudobným domácnostiam,“ uviedla Dokupilová.
V prípade jednočlennej domácnosti by to bolo zhruba 400 eur mesačne. Zároveň by domácnosť musela mať ročný príjem nižší ako 8 800 eur. Takúto definíciu energetickej chudoby by spĺňalo zhruba 150-tisíc domácností. Štát by týmto domácnostiam mohol pomôcť prostredníctvom programu Obnov dom.
„My im budeme musieť dať minimálnu spoluúčasť, predplatiť im investície, ktoré robiť do svojej nehnuteľnosti. Niektorým domácnostiam budeme musieť dať aj finančnú podporu. To znamená nejaký príspevok na bývanie, ktorý však budeme musieť obmedziť časovo, pretože príspevok na bývanie nie je efektívne riešenie,“ vysvetlila výskumníčka.
Zmeny v zákonoch
Poverená vláda avizuje, že v rámci rozpočtu pripravuje peniaze na adresnú pomoc. Potrebné zmeny v zákonoch však bude musieť prijať Národná rada SR až po voľbách. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zároveň navrhuje, aby na pomoc dohliadal jeden rezort.
„Chýba v tom systematickosť. Jednotlivé rezorty majú rôzne podiely na riešení. Bolo by preto vhodné určiť konkrétny orgán štátnej správy, ktorý bude gestorom, dať mu príslušné kompetencie,“ spresnil hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Podľa vyhlášky sa vykurovacia sezóna začína spravidla 1. septembra. Zároveň musí teplota klesnúť pod 13 stupňov počas viac ako dvoch po sebe nasledujúcich dňoch.
