Počet obetí v radoch ukrajinských síl Kyjev nezverejňuje. V dôsledku vojny však pribudli tisíce sirôt alebo detí odlúčených od rodičov. Už pred ruskou agresiou bolo viac ako 105-tisíc takýchto detí umiestnených v rôznych opatrovníckych zariadeniach.
„V Ľvove, aj keď je to ďaleko od frontovej línie, stále znejú sirény. Deti sa preto ukrývajú v chodbách, ako aj práve teraz,“ uviedol spravodajca RTVS Matej Šulc.
Reportáž o osude detí v ukrajinskom sirotinci pripravil spravodajca RTVS Matej Šulc:
„Keď znejú výbuchy rakiet, tak sa bojím. Keď je letecký poplach a nepočujem výbuchy, cítim sa trochu pokojnejšie,“ povedala sirota zo Záporožskej oblasti Natalia.
Natalia prežila veľa. V Záporožskej oblasti bola v ostreľovanom sirotinci a hovorí, že ich evakuovali na poslednú chvíľu. „Deň po našom odchode spadla na sirotinec raketa a už ho niet,“ dodala.
O psychologickú pomoc sa v tamojšom sirotinci stará Katerina, ktorá je sama utečenka. Do Ľvova pred vojnou utiekla z ostreľovaného Mykolajiva. Tam sa presťahovala z Uzbekistanu, kam jej predkov Sovieti vysídlili z Ukrajiny.
„Keď som tu začala pracovať, väčšina detí si podrezávala žily, a to aj vo veku deväť rokov. Robili hrozné veci, no postupne sa to po psychologickej pomoci strácalo. Boli to deti vojny, ktoré keď k nám prišli, mali pud sebapoškodzovania,“ uviedla psychologička organizácie Malé víťazstvá Katerina Teňanská.
Rady by sa vrátili domov
Napriek ťažkým spomienkam by sa viaceré deti rady vrátili domov. Aj do zničeného a okupovaného mesta. Veronika sa chce vrátiť k mame, no tá ostala v okupovanom Lysyčansku, kde nie je ani mobilný signál.
„Neviem o nej nič. Brat mi povedal, že zmizla bez stopy,“ povedala sirota z Lysyčansku Veronika.
Podobných príbehov sirôt je na Ukrajine mnoho. Niektorí sú stratení po Ukrajine, niektorí dokonca v Rusku. Cesta domov je však veľmi zložitá.
