Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová v utorok (27.9.) vo Washingtone
vyhlásila, že rozširovanie aliancie NATO, ku ktorému došlo po vpáde ruskej armády na Ukrajinu, je dôsledkom rozhodnutí ruského prezidenta Vladimira Putina.
Bývalá diplomatka v krátkom prejave na pôde ministerstva zahraničných vecí, kde bol v utorok odhalený jej oficiálny portrét, Putinovi odkázala: „Ľutujem, Vladimir, ale sám si si na vine“.
Na slávnosti ju sprevádzal jej manžel, bývalý prezident USA Bill Clinton, a súčasný minister zahraničných vecí Antony Blinken, dodala agentúra AFP.
Clintonová pripomenula, že rozšírenie NATO bolo vždy sporným bodom na rokovaniach s Ruskom. „Vždy sme hovorili, že nikto nie je nútený vstúpiť do NATO“, že o tom rozhodujú občania tej-ktorej krajiny.
O vstup do NATO má záujem Fínsko a Švédsko
Agentúra AFP uviedla, že ruský prezident čiastočne využil rozšírenie NATO o štáty východnej Európy a perspektívu prípadného členstva Ukrajiny ako zámienku na ospravedlnenie invázie na ukrajinské územie, ktorá sa začala vo februári minulého roku.
Táto vojna rozpútaná Ruskom vyvolala masívnu podporu Ukrajiny zo strany Západu, ale aj záujem Fínska a Švédska o zmenu svojho neutrálneho štatútu a o vstup do aliancie NATO.
AFP dodala, že keď Hillary Clintonová v roku 2009 nastúpila ako šéfka americkej diplomacie v administratíve prezidenta Baracka Obamu, pokúšala o tzv. reštart vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou, narušených rok pred tým intervenciou ruskej armády v Gruzínsku.
Vzťahy medzi oboma mocnosťami sa opäť zhoršili po návrate Putina do Kremľa v roku 2012 – staronový ruský prezident totiž vtedy Clintonovú obvinil, že podnecuje a podporuje demonštrácie ruskej opozície, ktorá odmietla uznať výsledky parlamentných volieb a víťazstvo v nich prokremeľskej strany Jednotné Rusko.
Clintonovú ako kandidátku demokratov v prezidentských voľbách v roku 2016 porazil republikán Donald Trump. V súvislosti s tým sa objavili obvinenia, že na priebeh hlasovania a jeho výsledky malo vplyv Rusko.
