Hostia prvých troch zo série predvolebných diskusií RTVS voličov nepresvedčili, tvrdia odborníci. Nedá sa preto predpokladať, že by sa niektorej zo strán, ktoré dlhodobo disponujú podporou na úrovni menej ako dve percentá, podarilo po týchto diskusiách masívnejšie navýšiť podporu. Zhodnotil prvú trojicu predvolebných diskusií analytik agentúry MEDIAN SK Michal Mislovič.
Prudký nárast podpory týchto strán neočakáva aj napriek tomu, že samotné predvolebné diskusie sú jedným z kľúčových faktorov najmä pre nerozhodnutých voličov. V posledných dvoch týždňoch pred voľbami sa podľa analytika tradične rozhoduje približne 40 percent voličov, ktorí sú rozhodnutí zúčastniť sa volieb.
„Napriek tomu je len veľmi málo pravdepodobné, že sa niektorému z diskutujúcich podarilo presvedčiť také množstvo voličov, aby mohli byť vo voľbách úspešní,“ dodal Mislovič.
Šance na úspech sú minimálne
„Šance, že by niektorá najmä zo strán, ktoré diskutovali v utorok (MySlovensko, Vlastenecký blok, Princíp, Karma či Spoločne občania Slovenska), získala aspoň tri percentá a dosiahla tak štátnu dotáciu za výsledok vo voľbách, hoci bez účasti v parlamente, sú minimálne,“ vysvetlila politologička Univerzity Komenského v Bratislave Darina Malová. Dôvodov je podľa nej niekoľko.
Prvým dôvodom je, že lídri a líderky týchto strán nie sú známi širokej verejnosti. „Po druhé, tieto strany sú personálne nepočetné a slabé,“ priblížila Malová s tým, že strany zväčša ani nenominovali 150 ľudí na svoje kandidátky. Tretím dôvodom je podľa nej fakt, že ide prevažne o nové alebo „oprášené“ strany krátko pred voľbami.
Tieto „ministrany“, ako ich politologička označila, môžu navyše negatívne ovplyvniť volebnú súťaž. „Odoberú pár stoviek hlasov etablovanejším stranám. Keď sa do parlamentu nedostanú, tak voličské hlasy prepadnú a budú sa prepočítavať. Teda z nich budú profitovať iné strany,“ vysvetlila.
Najmä v utorkovej (19. 9.) diskusii bolo podľa Malovej zrejmé, že by zúčastnené strany dokázali osloviť nespokojných a rozhnevaných voličov. „Počuli sme veľa kritiky, ale málo pozitívnych návrhov na jasné politické riešenia,“ povedala.
V stredu (20. 9.) a štvrtok (21. 9.) však zúčastnení hostia ukázali, že môžu osloviť voličov s podobnými hodnotami, dodala. Neočakáva však, že by dokázali osloviť tzv. jadrových voličov väčších politických strán ako Smer-SD či Progresívne Slovensko. „Domnievam sa, že voliči bez silných straníckych preferencií a nižšej miery informovanosti sa nebudú rozhodovať na základe televíznych debát,“ skonštatovala.
Spoliehajú sa na nerozhodnutých voličov
Aj napriek neprajným prognózam odborníkov sa však malé strany odmietajú vzdať v boji o voličov v prospech väčších a silnejších strán. Na takéto výzvy najmä hostia štvrtkovej diskusie reagovali tak, že nechcú sklamať svojich voličov a sympatizantov.
Tiež odkazovali na veľký počet nerozhodnutých voličov. V tom podľa Malovej spočíva aj ich hlavná motivácia, prečo sa volieb zúčastňujú. „Väzby medzi politickými stranami a voličmi sú na Slovensku veľmi nestále. Preto sa mnohí lídri spoliehajú na to, že sa k nim priklonia nerozhodnutí voliči,“ dodala.
Medzi nerozhodnutými voličmi je však podľa Misloviča len veľmi málo tých, ktorí by sa rozhodovali medzi malými stranami so ziskom do jedného percenta. „V prípade veľmi malého množstva nerozhodnutých voličov sú alternatívou spomedzi strán s takto nízkymi ziskami len zoskupenia Aliancia, Maďarské fórum, ODS, ZR, RK, DS alebo Modrí, Most – Híd,“ skonštatoval.
Motivácie malých strán kandidovať
Je podľa neho veľmi náročné odhadovať motivácie na kandidatúru malých strán. Najväčšiu motiváciu však vidí v dosiahnutí spomínanej hranice troch percent na získanie financií za hlasy. „V prípade niektorých strán môže byť dosiahnutie tejto hranice motiváciou, nakoľko strana môže získať financie na svoju ďalšiu existenciu,“ vysvetlil.
Ďalšími cieľmi malých strán môžu byť podľa Dariny Malovej zviditeľnenie svojich lídrov, pretlačiť do verejného diskurzu určité požiadavky, ale aj urobiť reklamu, napríklad nejakej firme.
