Prezidentka Zuzana Čaputová v utorok (12. 9.) podala na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o výklade ústavy podľa článku 128 ústavy z dôvodu existencie ústavného sporu medzi prezidentkou a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.
Prezidentka ešte v marci tohto roka požiadala generálneho prokurátora o zaslanie všetkých rozhodnutí generálneho prokurátora, resp. prvého námestníka generálneho prokurátora vydaných podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
V reakcii na túto žiadosť generálny prokurátor prezidentke oznámil, že jej nemôže vyhovieť. Generálny prokurátor vyjadril názor, že prezidentka nie je oprávnená podľa ústavy posudzovať kvalitu fungovania ústavnej autority generálneho prokurátora, že nedisponuje ústavnými riadiacimi a kontrolnými právomocami a že ústava podľa neho explicitne nepredpokladá povinnosť súčinnosti generálneho prokurátora vo vzťahu k prezidentke.
„Prezidentka je na rozdiel od generálneho prokurátora presvedčená, že z ústavného postavenia prezidentky a generálneho prokurátora, ich vzájomného vzťahu a ústavných oprávnení prezidentky voči generálnemu prokurátorovi, ako aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavný princíp spolupráce a kontroly ako súčasti princípu deľby moci v právnom štáte, sa vzťahuje aj na vzťah prezidentky a generálneho prokurátora,“ uviedol hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
Podľa názoru prezidentky je legitimita generálneho prokurátora odvodená predovšetkým od menovania prezidentkou, a preto je ústavne legitímne a predvídateľné, že prezidentka zabezpečujúc riadny chod ústavných orgánov disponuje primeranou ústavnou kontrolnou právomocou aj voči činnosti generálneho prokurátora.
Najmä z týchto dôvodov podľa prezidentky, ktorá je aktívne procesne legitimovaná na podanie disciplinárneho návrhu voči generálnemu prokurátorovi, má právo požadovať od generálneho prokurátora primeranú súčinnosť a ten je povinný túto súčinnosť bez zbytočného odkladu prezidentke poskytnúť, dodal vo vyhlásení Strižinec.
