Pred voľbami prinášajú agentúry prieskumy preferencií, aj volebné modely politických strán. Na prvý pohľad sa odlišujú len v názve. RTVS zisťovala, aké sú medzi nimi rozdiely.
Prieskumy voličských preferencií zahŕňajú tri kategórie respondentov: Rozhodnutí, koho budú voliť, nerozhodnutí a nevoliči. „Volebné preferencie sú vypočítané len z tej prvej skupiny. To znamená z ľudí ktorí chcú ísť voliť a vedia koho budú voliť,“ spresnil riaditeľ agentúry FOCUS Martin Slosiarik.
Prieskumom preferencií a volebným modelom sa venovala redaktorka RTVS Jozefína Ilavská:
Volebný model pracuje aj s respondentmi, ktorí nevedia koho by volili. Okrem prvej voľby uvádzajú aj ďalšie strany.
„Mám ľudí, ktorí chcú ísť voliť. Mám vlastne takých, ktorí povedia nejakú politickú stranu, ale nemusia byť na sto percent rozhodnutí. To je práve ten rozdiel, že tí ktorí sú na sto percent rozhodnutí, alebo sú menej rozhodnutí, vstupujú do toho modelu, ako keby z nižšou váhou,“ ozrejmil Slosiarik.
„Zaoberá sa, samozrejme, účasťou, zaoberá sa silou príklonu k jednotlivým stranám, koho voliči preferujú,“ doplnil analytik v spoločnosti Median SK Michal Mislovič.
Zatiaľ čo volebné prieskumy a preferencie uvádzajú aj kategórie neviem, či nezúčastnil by som sa, pri volebnom modeli už tieto kategórie nie sú. Respondenti odpovedajú len ktorú stranu by volili.
„Aj v prípade modelov, aj v prípade prieskumov ide o nejaký odhad. Ten odhad má nejakú chybovosť, pretože sa nepýtame všetkých voličov, pýtame sa iba nejakej vzorky. Ak vidíme nejaký pohyb, o pol percenta, jedno percento, tak je oveľa pravdepodobnejšie, že to vzniklo ako nejaký náhodný efekt tej vzorky,“ dodal sociológ sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.
Podľa sociológa to, ktorý z týchto prístupov prieskumných agentúr lepšie predpovedal výsledok, sa ukáže až po voľbách.
