Slovensko bude musieť po voľbách šetriť. Politici sa zhodujú v tom, že je nevyhnutné znižovať deficit štátneho rozpočtu minimálne o pol percenta ročne.
Riešenie vidia napríklad v zdanení monopolov či, naopak, podpore podnikateľského sektoru. Poverená vláda už avizovala, že šetriť musíme omnoho rýchlejšie.
OĽANO a Smer-SD tvrdia, že receptom pre naplnenie štátnej kasy je solidárnosť bohatých s chudobnými.
„Stále je ešte priestor na to zdaniť bohatých, silných oligarchov, oligopoly, banky. Tam je stále priestor ešte zvýšiť dane,“ uviedol poslanec Michal Šipoš (OĽANO).
Téme sa v reportáži venoval redaktor RTVS Jakub Horáček:
„Tempo konsolidácie maximálne 0,5 percenta ročne, je to asi 550 miliónov eur. Na to nám stačí zaviesť 50-percentnú daň, pokiaľ ide o zisk bánk,“ uviedol Robert Fico (Smer-SD).
Ďalšie strany vidia riešenia v podpore investícii a podnikateľského prostredia. „Najviac zdrojov sa vám dostane do štátnej pokladne vtedy, keď prinesiete nové investičné príležitosti pre zahraničný kapitál,“ tvrdí predseda strany Sme rodina Boris Kollár.
„Pre nás je kľúčom naštartovať hospodársky rast. Tým budú rásť aj príjmy, tým budú rásť aj príjmy štátu, reálne mzdy,“ hovorí zas predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Poverená vláda hovorí o výraznejšom šetrení
„Jednoducho urobiť x opatrení na to, aby sme vytvárali novú hodnotu. Z tej novej hodnoty proste môžeme potom riešiť aj deficit aj, samozrejme, všetky ostatné potrebné rezorty,“ hovorí Marián Viskupič.
„Moja predstava je na podporu rozvoja ekonomiky investovať z verejných zdrojov jedno percento HDP každý rok. To je 1,1 miliardy nad rámec bežnej konsolidácie,“ navrhuje predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.
„V prvom rade ide o rozhýbanie biznis prostredia. O to, aby sme mali čo najlepší a najväčší a najefektívnejší výber daní. Ak toto bude dobré, tak potom môžeme aj rozdávať,“ skonštatoval Milan Majerský (KDH).
Podľa poverenej vlády by šetrenie malo byť ďaleko výraznejšie. Optimálne by sa malo v najbližších dvoch rokoch ušetriť päť percent HDP.
„V roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 percenta HDP, čo sú skoro tri miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie zhruba takmer tri miliardy eur,“ upozorňuje poverený minister financií Michal Horváth.
